SLOVO V RODINE (Juraj Gradoš; foto: pexels.com)
Dnešná mladá generácia pôsobí dojmom, akoby nevedela, čo vlastne chce. Týka sa to najmä budúcnosti a s tou je prepojená otázka jej vzdelávania. Ak mladý človek nastúpi na správnu strednú, prípadne vysokú školu, nielen čo sa týka jej samotnej kvality, ale najmä zamerania, je to dobrý základ, na ktorom môže postaviť svoju budúcu ekonomickú samostatnosť.
Ako rodičia často do tohto procesu vstupujeme. Tak, ako má rodič podstatný hlas pri výbere materskej a základnej školy, v otázke strednej alebo vysokej školy by mal skôr načúvať. Rodičia, ktorí si vybudovali pevný vzťah s dieťaťom, ktorý postupne dozrieva do partnerstva, to majú pri výbere školy a tým aj budúcnosti dieťaťa ľahšie. Tí, ktorých vzťah je založený na strachu alebo nedôvere, či úplnej voľnosti, to budú mať ťažšie. I keď dnes nie je nevyhnutné pracovať vo vyštudovanom odbore, tie stratené štyri roky budú raz chýbať.
Aj tak budem požiarnikom
Mladí ľudia sú dnes viac ako kedykoľvek predtým vychovávaní na filmovej produkcii obsahujúcej nespočetné množstvo hrdinov s nadprirodzenými schopnosťami. Len málo detských seriálov a filmov vovádza deti do reálneho života cez približovanie skutočného zamestnania či povolania. Vytváranie akejsi virtuálnej reality a jej rovnocenné postavenie s realitou je fenoménom, ktorého následky sa budú prejavovať ešte dlho. Ide najmä o neskoršiu zrelosť a dlhší čas na ukončenie sociálneho vývinu jednotlivca.
Úloha rodiča v tejto oblasti je postupne u dieťaťa od malého veku budovať správny vzťah k reálnej práci. A to či už výberom správnej filmovej produkcie, alebo hračiek a rozprávok. Fantázia je u dieťaťa dôležitou, ale treba ju klásť na reálne základy. Pre budúcnosť dieťaťa je veľmi pozitívne, ak sa stotožňuje s rozprávkovými postavičkami založenými na reálnych povolaniach alebo so skutočnými osobami. Rodič by v tomto prípade mal toto správanie dieťaťa podporovať a rozvíjať, a to i v prípade, že sám nesúhlasí s takouto budúcnosťou dieťaťa alebo ju vidí ako nereálnu (astronaut, výrobca hradov z piesku…).
Dnešné deti sa však často stotožňujú s hrdinami s nadprirodzenými schopnosťami, ktorých príbehy sú umiestnené na reálnu Zem, do súčasnosti. Pre dieťa je to paradox. V príbehu vníma reálny svet, aký zažíva aj v živote. A tak očakáva aj existenciu nadprirodzených hrdinov. Sklamanie, ktoré sa v dieťati postupne rozvíja, udúša jeho vlastnú a jedinečnú fantáziu a učí ho neveriť nikomu. Takéto dieťa je zvyčajne v živote skeptické a nevie oceniť hodnotu života.
Ak však v dieťati správne rozvíjame jeho fantáziu a vzťah k realite, postupne dorastie a vďaka týmto pokusom z detstva si začne vyberať povolanie, ktoré ho baví, kde bude vidieť svoje naplnenie. Rodič toto správanie v neskoršom veku môže podporovať návštevou skutočného zamestnania, ktoré dieťa oslovuje. Tu bude jeho fantázia konfrontovaná s realitou a v závislosti od intenzity jej prežívania buď sa posilní, alebo oslabí. V žiadnom prípade by nemal dieťaťu vnucovať nejaké povolanie, a to ani priamo, ani nepriamo – cez očakávania. Musí myslieť na to, že dieťa tu nie je preto, aby naplnilo jeho potreby.
Ako so strednou?
Až 94 % dnešných rodičov necháva dieťa vybrať si strednú školu podľa seba. Paradoxne až 18 % ľudí podľa výskumu agentúry Focus udáva, že rodičia či rodina boli v prípade výberu povolania smerodajnými. Rodič totiž môže pomôcť dieťaťu s výberom školy najmä tým, že ho spoznáva od detstva a často vidí aj to, čo samotné dieťa nie. Navyše môže napomôcť správnu konfrontáciu očakávaní dieťaťa s realitou na pracovnom trhu. Táto konfrontácia by nemala nastávať v deviatom ročníku, ale omnoho skôr. Už v šiestom ročníku by mali rodičia začať zbierať od dieťaťa informácie o výbere strednej školy či povolania. A zároveň mu vytvárať priestor, aby toto svoje želanie mohlo konfrontovať s realitou. Správne vedené dieťa by malo mať v závere základnej školy jasno o svojej budúcnosti, minimálne v hrubých obrysoch. Dnes je to podľa prieskumu, ktorý si nechal vypracovať Štátny inštitút odborného vzdelávania, približne tretina žiakov.
Napriek tomu, že rodičia majú najbližšie k poznaniu dieťaťa, sú často zaslepení ružovou budúcnosťou, ktorú mu vysnívali, či vlastnými očakávaniami. Preto je dôležité výber strednej školy konzultovať aj s pedagógmi, ktorí dieťa viedli na druhom stupni základnej školy. V tomto období sa totiž dieťa začína profilovať a na jeho správaní i vzdelávaní sa ukazujú vlastnosti, ktorými disponuje. Ukazuje sa, či ho viac bavia humanitné, alebo prírodovedné predmety. Či má viac talent na jazyky, alebo ho bavia manuálne činnosti a rado objavuje nové riešenia. Nejde však iba o vzťah k predmetu, ale i o postoj ku kolektívu. Niektoré deti vedia vstupovať do konfliktov a vyriešiť ich. Iné stmeľujú kolektív. Ďalšie sú individualisti… Rovnako je prospešné pozorne vyhodnotiť rôzne testy (najmä testy osobnosti), ktoré ukážu, či je dieťa vhodné skôr na humanitný, alebo technický smer. Netreba sa ich báť. Dieťa sa viac dozvie o sebe, o svojich vlastnostiach a schopnostiach. Na základe toho si bude môcť zodpovednejšie a lepšie vybrať najvhodnejšiu školu. Ak rodičia budú správne pristupovať počas celej základnej školy k vedeniu svojho dieťaťa, dieťa si nakoniec zvolí také povolanie, ktoré ho bude baviť. V už spomínanom výskume agentúry Focus každý tretí človek na Slovensku hovorí, že sa pre svoju prácu rozhodol preto, lebo ho baví alebo je jeho koníčkom.
Niekedy majú rodiča poznanie, že vybrané povolanie ich dieťa neuživí. Vidia jeho vlohy, no podľa nich dnes toto povolanie nemá ekonomickú stabilitu. Napriek tomu je prospešnejšie podporiť dieťa v povolaní, ktoré si samo vybralo. Nikdy neviete, čo ho čaká. Situácia na trhu práce sa môže zmeniť. Rovnako toto povolanie dnes sa môže transformovať do niečoho iného, čo dokáže zabezpečiť dostatočný finančný príjem.
Dnešné deti často nemajú žiadnu predstavu o tom, čo by chceli v budúcnosti robiť. Alebo sú nerozhodnutí, pretože majú veľmi veľa možností, kam môžu ísť študovať. Výber správnej školy preto dieťa často nechá na rodičov. Tu si ako rodičia musíme priznať zlyhanie v sprevádzaní v čase ich základného vývoja. A s týmto priznaním by sme mali znášať aj následky zanedbania patričnej výchovy. V takomto prípade je prospešné dôkladne skúmať základy záujmov a koníčkov dieťaťa, jeho prospech, vlohy na rôzne predmety a na základe toho vybrať v konzultácii s odborníkmi takú strednú školu, kde dieťa bude môcť odhaliť svoje skryté nadanie.
(dokončenie v nasledujúcom čísle)
