BIOETIKA (Jozef Glasa; foto: pexels.com)
Zúriaca pandémia ochorenia Covid-19 (milióny infikovaných, stotisíce mŕtvych) ukázala krehkosť a zraniteľnosť ľudskej civilizácie. Všeobecnú nepripravenosť všetkých a všetkého. Statočnosť a hrdinstvo mnohých. No i hlúposť, sebectvo a ľahkovernosť iných.
Prvá vlna pandémie Slovensko temer obišla. Vravia, že zázrakom. Ako to bude s ďalšími vlnami, nikto nevie. Ľudia si možno myslia, že už máme za tým. Bohužiaľ, asi nemáme.
Všade sa volá po účinných liekoch. Ako to, že tu ešte nie sú?! Neplnia si azda medicína a veda svoju povinnosť?! Plnia. Je to však všetko oveľa zložitejšie. Klinické štúdie nepotvrdili dostatočnú účinnosť ani bezpečnosť liečiv, ktoré sa už testovali. Niektoré však prinášajú nádej. Ukazujú možné cesty vpred. Výskum nových liečiv po celom svete intenzívne pokračuje.
Lekári ošetrujúci desaťtisíce pacientov s Covid-19 doslova na všetkých obývaných kontinentoch sa medzičasom už veľa naučili, ako čo najlepšie využiť to, čo už je k dispozícii (lieky, komplexné liečebné postupy, respirátory). Vedia, ako nový vírus presne vyzerá, poznajú jeho štruktúru na molekulovej úrovni. Vedia ho spoľahlivo dokázať u infikovaného človeka, preveriť prekonanie infekcie a riadiť liečbu podľa presnej diagnostiky. Napriek tomu mnoho pacientov v postihnutých krajinách na Covid-19 umiera. Nielen tí z rizikových skupín – starší a chorí. Tí však omnoho častejšie.
Skutočné riešenie sa očakáva od vývoja a klinického skúšania nových očkovacích látok. Zoči-voči smrtiacej pandémii ide o bezprecedentné preteky s časom. O dosiaľ nevídané celosvetové úsilie. S obrovským nasadením síl a prostriedkov. Najlepších vedeckých tímov a inštitúcií, štátnych aj súkromných peňazí. Za nebývalej medzinárodnej spolupráce. A desaťtisícov zdravých dobrovoľníkov, u ktorých sa už dnes bezpečnosť a účinnosť budúcich vakcín testuje.
Pandémia Covid-19 sa totiž dostane pod kontrolu až vtedy, keď bude široko dostupná účinná a primerane bezpečná vakcína. Poskytne očkovaným ľuďom špecifickú imunitu voči koronavírusu. To znamená, že rôznym spôsobom – dnes sa pracuje asi s piatimi až siedmimi celkom odlišnými prístupmi – vopred vyzbrojí organizmus protilátkami alebo „vyškolenými“ imunitnými bunkami. Tie pri napadnutí koronavírusom zabezpečia jeho spoľahlivé zneškodnenie.
Ak sa podarí zaočkovať väčšiu časť obyvateľstva, koronavírus pri svojom šírení stále častejšie „narazí“ na imúnne osoby. Tým sa podstatne zníži jeho šírenie. Ak stúpne percento zaočkovaných na určitú úroveň, šírenie vírusu sa zastaví. Hovoríme, že sa dosiahne kolektívna imunita. Až vtedy „budeme mať za tým“. Možno nie celkom. Lebo inovácia používaných vakcín bude musieť držať krok s mutáciami vírusu. Tie by mohli znižovať alebo aj zrušiť ich účinnosť. Až pri dlhodobom používaní vakcín sa ukáže, ktorá z nich je najbezpečnejšia. I keď vzhľadom na súčasnú úroveň poznania i na predbežné výsledky testovania u zdravých dobrovoľníkov sa dá očakávať, že vakcíny proti koronavírusu budú mať vysokú úroveň bezpečnosti.
Etické otázky spojené s vývojom vakcín proti koronavírusu sú podobné tým, ktoré prichádzajú do úvahy vo vzťahu ku ktorejkoľvek novej vakcíne. Ide predovšetkým o vysoké nároky na jej bezpečnosť a účinnosť, kvalitu, stabilitu pred podaním očkovanému, ako aj o jej reálnu a ekonomickú dostupnosť.
Prekvapujúcou, ba vskutku bizarnou etickou otázkou je už dnes odmietanie časti našej spoločnosti nechať sa riadne preverenou a verejnými zdravotníckymi autoritami (Úradom verejného zdravotníctva SR) schválenou očkovacou látkou proti koronavírusu zaočkovať. Lebo aj v tomto prípade, v rozpore s ozajstnou medicínskou vedou a zdravou etikou, sa nájdu ľudia, ktorí skalopevne uveria výmyslom konšpirátorov a ohlupovaniu osôb z organizácií bojujúcich proti očkovaniu. Bohužiaľ. Alebo možno tentoraz predsa len zvíťazí zdravý rozum a skutočná etika?
