SLOVO NA TÉMU (Ľuboš Pavlišinovič; foto:Pohľad zhora s pôdorysom byzantskej stavby. Zdroj:elarajexcavations.com )

Sväté písmo, alebo Biblia, je medzi kresťanmi už tradične nazývané živým slovom. Tento titul vystihuje jeden z dôležitých atribútov Biblie – aktuálnosť. Dovolím si však použiť túto vlastnosť, teda akúsi „živosť“ Svätého písma, aj v inom rozmere, a tým je biblická archeológia. Ide o oblasť, ktorá človeku možno nepríde prirodzene na myseľ v spojení so „živým slovom“ a jeho aktuálnosťou, naopak, často je vnímaná v kontexte niečoho, čo sa udialo veľmi dávno a nemá vplyv na náš život. Opak je však pravdou, biblická archeológia je veľmi dynamickým odvetvím, ktoré obohacuje naše poznanie biblického sveta a tým aj samotnú exegézu, teda možné vysvetlenie a učenie biblického textu.

Jedna z horúcich noviniek biblického archeologického sveta je spojená s mestom Betsaida. Miesto identifikované ako rodný domov apoštolov Petra, Ondreja a Filipa (porov. Jn 1, 44) určite zaregistroval každý pozorný poslucháč evanjelia. Podľa Biblie sa Betsaida má nachádzať v oblasti severovýchodného pobrežia Galilejského mora (známeho aj pod menom Genezaretské jazero), v miestach, kde do jazera ústí niekoľko riek stekajúcich z neďalekých Golanských výšin a vytvárajúcich deltu. Na konci deväťdesiatych rokov prebehli rozsiahle vykopávky v oblasti návršia et-Tell, necelé tri kilometre od pobrežia jazera. O niekoľko rokov neskôr, v roku 1994, miestna administratíva vyhlásila oblasť et-Tell za biblické mesto Betsaida.

Prečo som teda spomínal, že ide o horúcu novinku? Veď ide o miesto, ktorého identifikácia je stabilná už viac než dve dekády. Ale čo ak et-Tell nakoniec nie je biblickým mestom Betsaida? Čo ak rodný domov apoštolov leží na inom mieste? Už dlhšie obdobie cirkulovala medzi archeológmi myšlienka, že biblická Betsaida, teda tradičná rybárska obec, by mala byť situovaná bližšie pri samotnom jazere, čo by dávalo väčší zmysel než jej tradičné situovanie do vzdialenosti necelých troch kilometrov od jazera na návrší et-Tell. Preto v roku 2014 skupina archeológov urobila výskum v oblasti nazývanej el-Araj, blízko pri pobreží Galilejského mora. Tento výskum priniesol množstvo nálezov datovaných do obdobia Ježiša Krista, pričom veľmi významný objav pribudol počas posledných výkopových prác len minulého roka, keď v oblasti el-Araj odhalili byzantský chrám. Je preto možné, že tento byzantský chrám bol akýmsi pútnickým miestom postaveným na dome prvých apoštolov? Budeme prepisovať učebnice a turistické príručky a premiestnime tak biblickú Betsaidu z et-Tell do el-Araj? Prv než si odpovieme na tieto otázky, poďme sa bližšie pozrieť na biblickú Betsaidu, na to, čo o nej vieme povedať, a predstavme si prednosti jednej aj druhej hypotézy týkajúcej sa jej umiestnenia.

Betsaida v Písme

Čo vieme o biblickej Betsaide? Vo Svätom písme sa spomína na niekoľkých miestach (napr. Mk 8, 22 – 26; Lk 9, 10 – 11; Jn 1, 44 alebo Jn 12, 21). Okrem spomínaných biblických referencií existuje aj niekoľko dôležitých historických prameňov, ktoré nám podávajú informácie o tomto mieste. Jedným z nich je židovský historik Josephus Flavius (37 – 100 po Kr.), ktorý vo svojich dielach spomína obec Betsaida pri Galilejskom mori, ktorú kráľ Filip vyznamenal titulom polis (grécky názov pre „mesto“). Išlo o kráľa Filipa Tetrarchu, nazývaného aj Herodes Filip II., ktorý bol synom kráľa Herodesa Veľkého, teda kráľa, ktorý dal po Ježišovom narodení povraždiť neviniatka v Betleheme. Okrem toho, že Filip povýšil Betsaidu na mesto, zmenil aj jej názov na Julias, po vdove Cézara Augusta a matke Cézara Tibéria. Pamätná minca kráľa Filipa Tetrarchu z roku 30/31 po Kr. potvrdzuje toto Flaviovo svedectvo.

Ale konkrétne miesto, kde sa Betsaida, neskôr Julias, nachádza, však ostalo záhadou. Ako to bolo v prípade veľkého počtu iných tradičných kresťanských miest, úpadkom Byzantskej ríše a kresťanskej tradície na území dnešného Izraela a Palestíny po invázii moslimských vojsk upadla do zabudnutia aj Betsaida. Časť týchto stratených biblických miest bola znovuobjavená len počas uplynulých dvesto rokov, ale značný počet z nich stále čaká na svojich objaviteľov. Betsaida je jedným z takýchto miest. Ako som spomenul, konkrétna lokalizácia samotnej Betsaidy je diskutabilná. Ukážme si teda, aké sú argumenty pre identifikáciu tohto mesta apoštolov s pôvodným umiestnením na návrší et-Tell, a ktoré nálezy hrajú v prospech novonavrhovanej oblasti el-Araj v blízkosti jazera.

Kde teda leží Betsaida

Veľkým obhajcom pôvodného umiestnenia Betsaidy na návrší et-Tell je archeológ Rami Arav, ktorý vykonával archeologické vykopávky v spomínanej oblasti od roku 2008 až do dnešného dňa. Jeho prvým argumentom je literárny zdroj v podobe historických zápiskov už spomínaného Josepha Flavia, ktorý opisuje bitku medzi žoldniermi kráľa Agrippu II., utáborenými približne jeden až dva kilometre od Betsaidy a židovskými vojskami v meste Betsaida. Približuje moment, keď sa Agrippove vojská dopočuli, že sa do Betsaidy majú priplaviť židovské posily, preto sa rozhodli opustiť tábor. Podľa Rami Arava je to dôkazom, že tábor žoldnierov sa musel nachádzať medzi pobrežím jazera a samotným mestom Betsaida. Strach z obkľúčenia z dvoch strán (teda od jazera a z návršia et-Tell) by vysvetľoval dôvod, prečo sa toto vojsko žoldnierov rozhodlo opustiť tábor.

Umiestnenie Betsaidy v oblasti et-Tell podporujú niektoré archeologické dôkazy. Jedným z nich je prítomnosť židovského obyvateľstva v čase Ježiša Krista, čo je viditeľné aj na keramických nádobách a inom náčiní objavenom v oblasti et-Tell. Až 93 % všetkých nájdených olejových lámp v et-Tell boli identifikovaných ako „herodiánske olejové lampy“ vyrábané v Jeruzaleme v prvom storočí po Kristovi. Ďalším argumentom v prospech et-Tell je prítomnosť pamätných mincí. Ako som spomínal, kráľ Filip dal pri príležitosti povýšenia Betsaidy na mesto Julias približne v r. 30/31 po Kr. vyraziť pamätné mince. Až päť kusov z nich, čo je doteraz najvyšší počet nájdený na jednom mieste, bolo objavených na návrší et-Tell, čo môže naznačovať, že tieto mince boli vyrazené práve v novovymenovanom meste Betsaida Julias, na návrší et-Tell. Tento argument by mal aj logické opodstatnenie, keďže jedným z privilégií mestského titulu polis je aj právo raziť vlastné mince.

Teraz však prejdime k druhej, nedávnejšej alternatíve s čerstvo odhaleným byzantským chrámom v oblasti el-Araj. Hlavnými obhajcami tohto umiestnenia Betsaidy a vedúcimi archeologických vykopávok sú R. Steven Notley a Mordechai (Moti) Aviam. Táto dvojica sa z textových zdrojov opiera, rovnako ako v predošlom prípade, aj o spisy Jozefa Flavia. Paradoxne sa odvolávajú na rovnakú stať, ktorá opisuje bitku medzi vojskami kráľa Agrippu II. a židovskými vojskami. Ich argument sa opiera o informáciu, že židovské posily sa doplavili do Betsaidy, čo logicky znamená, že toto mesto sa muselo nachádzať na pobreží. Táto analógia poukazuje na logický problém v obhajobe predošlého prípadu et-Tell. Flavius zaznamenáva fakt, že spomínané posily sa mali priplaviť konkrétne do Betsaidy, a nespomína pobrežie, ktoré by bolo vzdialené tri kilometre od samotného mesta Betsaida. Obhajca pôvodného umiestnenia Betsaidy v oblasti et-Tell Rami Arav však oponuje, že menovité spomenutie Betsaidy automaticky neznamená konkrétne mesto, ale môže opisovať blízke pobrežie, ako napríklad uvádza historické opisy, keď sa ľudia plavili do Atén, ale v skutočnosti sa priplavili do prístavu Pireus, alebo ľudí plaviacich sa do Ríma, ktorí však reálne priplávali do jeho prístavu v Ostii.

Okrem Jozefa Flavia sa dvojica Notley – Aviam, obhajujúc oblasť el-Araj, opiera o ďalšie písomné zdroje. Konkrétne ide o svedectvá byzantského pútnika Teodózia zo 6. storočia a bavorského biskupa Willibalda z Eichstättu z 8. storočia. Obidvaja podávajú popis oblasti ako návod pre pútnikov, pričom definujú vzdialenosti medzi jednotlivými biblickými miestami ako Magdala, Kafarnaum alebo Betsaida. Svedectvo biskupa Willibalda je o to zaujímavejšie, že spomína aj byzantský chrám, ktorý je postavený na dome apoštolov Petra a Ondreja.

Odhliadnuc od literárnych zdrojov má táto druhá alternatíva v oblasti el-Araj aj značný počet presvedčivých archeologických dôkazov. V roku 2014 odhalil archeologický tím v oblasti el-Araj osídlenie z rímskeho, ako aj byzantského obdobia. V rokoch 2016 − 2017 odhalili stavbu s múrmi z byzantského obdobia, ktorá je dnes označovaná ako kláštor stojaci vedľa byzantského chrámu. Kombinácia kláštora a chrámu stojacich vedľa seba bola v Galilei bežne zaužívanou formou. Hoci ešte v roku 2017 neboli steny chrámu presne odhalené, jeho prítomnosť sa dala očakávať, keďže v oblasti našli množstvo pozlátených kúskov mozaík, ktoré sa používali výlučne v chrámoch. V tom istom roku sa archeológovia odhodlali vykopať dve sondy pod úrovňou kláštora. Výsledkom bolo odhalenie vrstvy, ktorá obsahovala mozaiku zo skorého rímskeho obdobia, ako aj mincu cisára Nera z roku 63 po Kr., čo jasne datuje túto vrstvu do prvého storočia po Kristovi. Mozaika z rímskeho obdobia bola s najväčšou pravdepodobnosťou časť kúpeľov, čo by len potvrdzovalo tendenciu kráľa Filipa o urbanizáciu a pretvorenie pôvodnej rybárskej obce na grécky polis.

Byzantský chrám

A tak sa v roku 2019 archeologický tím vrátil na miesto s cieľom lokalizovať múry byzantského chrámu. Po dlhých výkopových prácach sa tento cieľ nakoniec naplnil. Tímu archeológov sa podarilo odhaliť a lokalizovať časti chrámu, a to južnú loď s bohato zdobenou farebnou mozaikou a časti centrálnej lode chrámu. Podľa odhadov tak celý chrám môže mať rozmery tridsať na dvadsať metrov. Na základe nájdených mincí datujú byzantský chrám ako aj kláštor už do 5. storočia. Nájdenie byzantského chrámu z tohto obdobia automaticky nepotvrdzuje pozíciu obce Betsaida, ale v spojení s veľkým počtom dôkazov z rímskeho obdobia tento chrám naberá na dôležitosti už len tým, že potvrdzuje svedectvo biskupa Willibalda z 8. storočia, ktorý spomína byzantský chrám postavený na dome apoštolov. Okrem odhalenia chrámu sa minulého roka podarilo nájsť v oblasti el-Araj aj množstvo rímskych mincí z 1. storočia po Kristovi, ako aj kúskov olejových lámp a keramiky používaných Židmi v období troch storočí na prelome letopočtu. Tento rok chce tím archeológov okolo dvojice Notley – Aviam odhaliť celý chrám, dúfajúc v nájdenie nápisu, ktorý by definitívne identifikoval tento chrám.

Biblia je živá a rovnako živá je aj biblická archeológia. V aréne akademického sveta sa odohráva dráma a súboj medzi oblasťou et-Tell a el-Araj o pomyselný titul Betsaidy. Aktuálnosť a bezprostrednosť tohto duelu som mohol vnímať aj na prezentácii čerstvých archeologických objavov z oblasti el-Araj na pôde Pápežského inštitútu kresťanskej archeológie vo februári tohto roka, kde história ožívala v slovách Moti Aviama, jedného z vedúcich projektu v el-Araj. Jeho dychtivý opis pripomínal gladiátorský súboj, počas ktorého máme možnosť sedieť v prvom rade a vychutnávať si vzácne chvíle, keď k nám história prehovára živo a bezprostredne. Vraciam sa teda k pôvodnej otázke: Kde je biblická Betsaida? Sú argumenty čerstvo odhalenej oblasti v el-Araj presvedčivejšie ako dôkazy pôvodného návršia et-Tell? Toto rozhodnutie nechávam pre túto chvíľu na vás, ctení čitatelia Slova. Ale ktovie, možno už tento rok budeme svedkami objavu, ktorý môže zmeniť učebnicové osnovy biblickej archeológie.