SLOVO O IKONE (Peter Jambor; foto: archív Gréckokatolíckej archieparchie v Prešove)
Farnosť Klokočov bola v čase prebiehajúcej druhej svetovej vojny aktívnou farnosťou. Farárom bol Michal Peja a k farnosti patrili filiálne obce Kusín a Kaluža. V týchto troch spoločenstvách žilo v roku 1942 spolu 1 158 gréckokatolíkov. Obraz starostlivosti o farnosť a chrám môžeme vyčítať z dekanských vizitácií spomenutého roka. V nich sa píše, že účasť veriacich na liturgiách počas týždňa nebola žiadna. Hojnejšiu účasť predstavovali iba nedele a sviatky.
Naproti tomu, aktivita veriacich sa prejavovala v duchovných spolkoch ružencového spoločenstva, v Najsvätejšom Srdci Ježišovom a v Spolku sv. Jozefa, ktorý ako jediný pozostával z dvadsiatich mužov. V ostatných dvoch spolkoch bolo výlučne zastúpenie žien a dievčat.
Farnosť zasiahli vojnové udalosti a sčasti poškodili chrám. V horšom stave ostala farská budova, ale najhoršie obstáli farské hospodárske budovy. V obci Klokočov počas vojny ostalo bez strechy osem rodín, v Kusíne štyridsať. Veriacim najviac zo všetkého chýbala obuv a šatstvo. Z poľnohospodárskych potrieb potrebovali jarné osivo na siatie a mnohé hospodárske náradia ako rozsievačky, pluhy, vozy, kosy, motyky, píly…
Informovanosť veriacich o živote v Prešovskom biskupstve sa uskutočňovala prostredníctvom odoberania gréckokatolíckej tlače Misionár a iných novín, akými boli Katolícke noviny, Posol Božského Srdca a Novéna svätého ruženca. Príkladným kňazom tejto farnosti bol povojnový farár Ján Čekan, ktorý v chráme počas májových molebenov denne katechizoval. Intenzívne v katechizácii pokračoval aj v období Veľkého pôstu s kázňami v pondelky, stredy a piatky. Vo viere upevňoval deti a mládež aj cez vyučovanie v školách v Klokočove, Kusíne a Kaluži. Na výučbu mal k dispozícii iba katechizmus, keďže predpísané učebnice mu chýbali. Pri katechizácii si vypomáhal rôznymi obrázkami. Školu v tom čase navštevovalo 170 gréckokatolíckych a 35 rímskokatolíckych detí.
Klokočovský farár Ján Čekan písal v júli 1947 na Východnú kongregáciu do Ríma žiadosť ohľadne korunovácie Bohorodičky a o poskytnutie zlatých koruniek. Ako dôvod tohto aktu v odpustovom mieste so starobylou tradíciou zdôvodnil, že hoci počas vojny vzrástol náboženský život vo farnosti, veriaci predsa opúšťajú Katolícku cirkev a stávajú sa neveriacimi. Silnejúci komunizmus ovplyvňoval a odťahoval veriacich od Cirkvi, čoho následkom bol šíriaci sa morálny úpadok. Proti tomuto všetkému zlu, ako v liste zdôrazňuje, je jedinou možnosťou odpustové miesto, kde by sa viera mohla upevniť.
O rok neskôr sa uskutočnila korunovácia ikony v Klokočove. Dva dni pred samotnou odpustovou slávnosťou, ktorá sa uskutočnila 6. júna, sa konali slávnostné liturgie a kázne striedavo v obidvoch katolíckych obradoch. Významný deň pokazilo iba počasie. Korunováciu, resp. osadenie zlatých koruniek, ktoré mali byť zaslané z Ríma, vykonal prešovský pomocný biskup Vasiľ Hopko, ktorý predniesol aj slávnostnú kázeň. Na prijímanie prišlo asi tritisíc veriacich.
