SVEDECTVO (Dadka; foto: archív redakcie)
Tento príbeh sa začal písať veľmi dávno. Je o mojich rodičoch, ktorí ani netušia, ako svojím životným postojom ovplyvnili celý môj život. A doteraz som to nevedela ani ja… Ich viera, trpezlivosť, odovzdanosť Bohu a láska k Bohorodičke sa ku mne šírila krásne a pomaličky ako vôňa čerstvo upečeného chleba z kuchyne. Vtedy som to ešte netušila, keď sme chodili s ,,našimi” na fatimské soboty každý mesiac. Teraz viem, že to, ako som videla moju mamku s ockom kľačať pred ikonou a modliť sa, bolo pre mňa ako maličké krajce viery, ktorou ma kŕmili stále, keď ma privádzali do Klokočova.
Pamätám si, ako začínalo leto a na Šírave, kde aj bývam, sa to hemžilo diskotékami a voľnou zábavou. V čase puberty som tiež chcela vyskúšať diskotéky, alkohol a leto plné zážitkov. Počas strednej školy som tu každé leto aj brigádovala, a tak som bola stále v centre diania. Teraz, keď som už dospelá, spätne sa zamýšľam nad tým, ako som to celé ,,dala” bez toho, aby som sa musela za svoje činy hanbiť. Dnes sa s hrdosťou môžem pozrieť do zrkadla a nemusím si nič vyčítať. Moja odpoveď je úplne jednoduchá: spoveď každý prvý piatok v Klokočove počas fatimskej soboty a pravidelná eucharistia. Aj keď som ako násťročná nemala pochopenie, prečo stále pred tým, ako chcem ísť von na Šíravu, ,,musím” ísť do cerkvi a až tak sa zabávať. Teraz mi to dáva zmysel a vďaka rodičom som svoje pubertálne obdobie strávila pod ochranou Bohorodičky.
Každé leto bolo plné zábavy. Zábavy, ktorá mala vždy svoj koniec a po nej nezostalo vôbec nič. Opakom toho boli zážitky v Klokočove, ktoré sa iba násobili. Presne som vedela čo ma čaká, a zároveň to bol stále čosi neopakovateľné. Všetko to, čo som v Klokočove zažila, sa mi hlboko vrylo do srdca a budovalo moje ,,ja”. Sú to pre mňa tie najkrajšie letá na fare, kde som už nepotrebovala rodičov. A oni vedeli totiž, že som v dobrých rukách. V tom čase bol ďalším krajcom viery v mojom živote kňaz a spoločenstvo, ktoré sa tam vytvorilo. Klokočov pre mňa predstavuje miesto, kde som prežila svoje detstvo, mladosť a teraz aj dospelosť.
Najradšej by som bola, ak by celý môj život bol jedným veľkým svedectvom o Klokočovskej Bohorodičke, ale tiež som len hriešna duša. Našťastie poznám jednu nádhernú modlitbu – Moleben k Prečistej Bohorodičke, kde môžem volať: „My, hriešni, pokorne a vrúcne sa teraz utiekame k Bohorodičke.” V tejto modlitbe som veľakrát našla odpovede na moje problémy. Veď ako sa tam modlí: „Lebo, keby si ty neprosila a nezastávala sa nás, ktože by nás zbavil toľkých bied? Kto by nám doteraz zaistil slobodu?“ Aké je to jednoduché a krásne – naša Mamka sa za nás stále modlí, zastáva sa nás a dáva nám slobodu. Som si istá, že akýkoľvek hriech alebo problém nemá šancu pri tejto modlitbe.
To, čo mi dal Klokočov, sa nedá opísať slovami. Ale dá sa to zakúsiť, stačí mať iba otvorené srdce.
Naša Mamka nás čaká. 🙂
