SLOVO SVÄTÉHO OTCA (Marek Baran; foto: catholicherald.co.uk)
Pri tradičnej modlitbe Anjela Pána, pápež František vysvetlil podobenstvo o pšenici a kúkoli, cez ktoré upriamil pozornosť na boj s protivníkom – diablom, ktorý aj dnes zasieva medzi pšenicu kúkoľ.
V dnešnom Evanjeliu (Mt 13, 24 – 43) opäť stretávame Ježiša rozhodnutého hovoriť zástupom o Božom kráľovstve v podobenstvách. Zastavím sa najmä pri tom prvom, o kúkoli, ktorým nám Ježiš dáva poznať Božiu trpezlivosť a otvára naše srdce nádeji. Ježiš hovorí o tom, že na poli, kde bolo zasiate dobré semeno, sa objavil aj kúkoľ – v tomto výraze sú zahrnuté všetky škodlivé rastliny, ktoré zamorujú pôdu. Sluhovia teda prichádzajú k hospodárovi, aby sa dozvedeli, odkiaľ sa nabral kúkoľ; a on im odpovedá: „To urobil nepriateľ.“ (Mt 13, 28) Veď my sme zasiali dobré semeno!
Nepriateľ, ktorý vedie konkurenčný boj, prišiel a urobil to. Sluhovia chceli okamžite ísť a vytrhať rastúci kúkoľ; ale hospodár im hovorí „nie“, lebo by sa riskovalo, že sa spoločne s burinou vytrhne aj pšenica. Je treba počkať na čas žatvy: vtedy sa jedno od druhého oddelí a kúkoľ sa spáli. Z tohto podobenstva sa dá vyčítať istý obraz dejín. Popri Bohu – hospodárovi na poli – ktorý vždy rozsieva iba dobré osivo, je aj protivník, ktorý rozsieva kúkoľ, aby zabránil pšenici rásť. Hospodár koná otvorene, za bieleho dňa, a jeho cieľom je dobrá úroda; ten druhý, protivník, však využíva temnotu noci a koná zo závisti, z nepriateľstva, aby všetko zničil. Protivník, na ktorého naráža Ježiš má meno: je ním diabol, oponent Boha už samotným menom. Jeho zámerom je zmariť dielo spásy, spôsobiť, aby Božiemu kráľovstvu kládli prekážky ničomní pracovníci, rozsievači škandálov.
Dobré semeno a kúkoľ totiž nepredstavujú abstraktné dobro a zlo, ale nás, ľudské bytosti, ktoré môžu nasledovať buď Boha alebo diabla. Veľakrát sme mohli počuť o rodine, v ktorej vládol pokoj, potom však začali zášti, závidenia… My zvyčajne povieme: „Niekto tam prišiel zasiať kúkoľ.“ Je to vždy zasievanie zla, ktoré ničí. Zámerom sluhov je ihneď odstrániť zlo, t. j. zlé osoby, ale hospodár je múdrejší, vidí ďalej: sluhovia musia vedieť čakať, lebo znášanie prenasledovania a nevraživosti je súčasťou kresťanského povolania. Isteže, zlo treba odmietať, ale voči zlým osobám treba mať trpezlivosť.
Nejde o tú pokryteckú toleranciu, ktorá ukrýva dvojtvárnosť, ale o spravodlivosť ovládanú milosrdenstvom. Ak Ježiš prišiel hľadať najprv hriešnikov, nie spravodlivých, liečiť najskôr chorých, nie zdravých (porov. Mt 9, 12 – 13), tak aj naše konanie ako jeho učeníkov musí byť zamerané nie na odstránenie zlých ľudí, ale na ich záchranu. Ide o trpezlivosť.
Dnešné Evanjelium teda predstavuje dva spôsoby konania a vnímania dejín: na jednej strane je to pohľad hospodára, ktorý vidí doďaleka, za problém; na strane druhej je to pohľad sluhov, ktorí vidia iba ten problém. Sluhom leží na srdci pole bez buriny, hospodárovi dobrá pšenica. Pán nás pozýva osvojiť si jeho pohľad, ktorý sa zameriava na dobrú pšenicu a dokáže sa o ňu postarať aj vtedy, keď pomedzi rastie burina. Nie je dobrým spolupracovníkom Boha ten, kto sa naháňa za obmedzeniami a nedostatkami ostatných, lež ten, kto vie rozpoznať to dobro, ktoré potichu rastie na poli Cirkvi a dejín, a stará sa oň až kým nedozrie. Potom to bude Boh, a jedine on, kto odmení dobrých a potrestá zlých. Nech nám Panna Mária pomáha chápať a napodobňovať trpezlivosť Boha, ktorý chce, aby sa nestratil nik z jeho detí, ktoré miluje otcovskou láskou.
(z príhovoru 19. júla 2020)
„Naše konanie ako Ježišových učeníkov musí byť zamerané nie na odstránenie zlých ľudí, ale na ich záchranu.“ (pápež František)
