SLOVO O PRÍRODE (Juraj Gradoš; foto: www.zilinskyturistickykraj.sk)
Meander je odchýlka vodného toku od priameho smeru vo forme oblúka. Názov je odvodený z pomenovania rieky Maiandros (dnes Menderes) v Turecku.
Územie uzatvorené vnútri meandra medzi horným a dolným ramenom a meandrovým oblúkom sa nazýva ostroha. Meandre vznikajú v dôsledku bočnej erózie vodných tokov, keď vzniká nárazový a nánosový breh. Zároveň sa presúvajú smerom po prúde vodného toku. Ostrohy meandrov sa postupne zmenšujú, meandrová šija sa zužuje a dochádza k zaškrteniu meandra. Vtedy si vodný tok, najmä počas povodní, prerazí cestu naprieč zúženou meandrovou šijou, pričom si skráti cestu. Opustené meandre sú v dolinách vodných tokov pomerne častým javom. Pretože voda v nich prestáva prúdiť, menia sa na meandrové jazierka či mŕtve ramená. Tie sa nakoniec menia na močiare alebo na mokré lúky.
Voľné meandre a široké meandrové pásy si vytvorili mnohé rieky aj na Slovensku. Dobre vyvinuté meandrové pásy ležia v doline Dunaja, Moravy, dolného Váhu, Nitry, Ipľa, Hrona, Tisy, Uhu či Bodrogu. Meandre väčších riek boli u nás úpravami vodných tokov zväčša umelo zmenené na mŕtve ramená, ktoré v dôsledku poklesu vodnej hladiny postupne vyschli.
Vhĺbené meandre vznikajú na miestach, kde sa rieky prerezávajú naprieč horskými masívmi. Vhĺbené meandre sa vyznačujú tým, že zákruty vodného toku sa zarezávajú hlboko do skalného podkladu. Medzi najkrajšie vhĺbené meandre u nás patria štyri meandre Váhu v okolí Malej Fatry – Kraľoviansky meander a meandre Krivého, Domašína a Gabrišovej. Okrem nich sú krásne aj meandre Dunajca v Pieninách. Vhĺbené meandre môžu dosiahnuť obrovské rozmery, napríklad 14 km dlhý meander rieky San Juan v južnom Utahu (USA) sa zarezal 260 m hlboko do odolných vápencov. Pri meandroch vodných tokov vyrástli mnohé veľké a významné sídla (Moskva, Praha, Bern).
