SLOVO BL. V. HOPKA
Nazaretský Ježiš, robotník, je u mňa. Srdečne ťa vítam a hneď bozkávam tvoje mozoľnaté ruky, lebo aj pre mňa sú tieto mozole na tvojich rukách. Pre mňa si pracoval, aby si mi dal príklad, ako treba pracovať. Ježišu, tvoje mozole sú veľmi vzácne pre nás všetkých. Z celého svojho života si tridsať rokov obetoval skrytému životu, životu obyčajného robotníka. Tým si chcel ukázať, že nie mimoriadne skutky, nie hrdinské činy od nás denne očakávaš, ale chceš, aby sme svoje každodenné práce vykonávali s láskou k Bohu, aby sme svoje malé každodenné úlohy plnili presne, svedomito, využili čas a žili bohumilým životom.
Ježišu, odpočiň si u mňa. Viem, že si unavený ako nazaretský robotník, preto teraz buď mojím učiteľom a majstrom.
Nauč ma, ako mám pracovať, aký mám mať pohľad na prácu, na robotníkov.
Dieťa moje, počúvaj moju náuku: Pán pracuje od vekov, pracuj aj ty. Boží Syn pracoval ako obyčajný robotník, pracuj aj ty. Bez práce nemožno žiť. Bez práce prichádzajú pokušenia, v nebezpečenstve je duša i telo. Statočná práca prináša duševné i telesné zdravie. Pán Boh chce, aby všetci ľudia na zemi mali všetko, čo na život potrebujú. Kvôli tomu im dal zem, aby ju obrábali. Do zeme im vložil uhlie, kameň, zlato, drahokamy, aby ich vykopali a využívali. Preto im dal drevo, železo, aby ich mohli využiť na Božiu slávu a osoh človeka. Dal človeku rozum, aby ho zdokonalil (učením) a využil ho. Dal človeku ruky, aby nimi mohol pracovať.
(Vasiľ Hopko: Kristus v nás. Rozjímania o Eucharistii; preložil F. Dancák)
