BIOETIKA (Jozef Glasa; foto: flickr.com)
Inou závažnou iniciatívou, ktorú inšpirovalo pro-life a pro-rodinné úsilie pápeža Jána Pavla II., bolo úsilie o nápravu situácie, keď Slovensko malo, a bohužiaľ dodnes má – ako dedičstvo tvrdej komunistickej politiky – jeden z najliberálnejších zákonov umožňujúcich umelý potrat na svete.
Na zlepšenie situácie sa podarilo v rokoch 1992 – 1993 pripraviť návrh zákona, ktorý mal vo svojej prvej časti explicitne na Slovensku zakázať vykonanie eutanázie a lekárom asistovanej samovraždy a vo svojej druhej časti predstavoval podstatnú novelu potratového zákona. Názov tejto právnej normy bol Návrh zákona o ochrane ľudského života pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Hoci bol tento návrh podaný do parlamentu ako vládny, napokon z rôznych dôvodov (aj pre nejednotnosť zástancov kultúry života vrátane kresťanov) vtedajší parlament neprijal.
Riešenie morálneho problému hlasovania poslancov o tomto návrhu zákona, ktorý by síce predstavoval výrazné obmedzenie, ale nie úplný zákaz umelého potratu na Slovensku, viedlo vzhľadom na vzniknuté rozpory aj k osobitnej návšteve vtedajšieho prefekta Kongregácie pre náuku viery kardinála Jozefa Ratzingera v Bratislave a formulovaniu neskoršieho článku č. 73 v encyklike pápeža Jána Pavla II. Evanjelium života (vydanej v roku 1995).
Samotná encyklika sa po svojom zverejnení stala v slovenskom kresťanskom prostredí nielen programovým dokumentom hnutia za život (pro-life), za prirodzené regulovanie plodnosti a podporu úplnej rodiny, ale aj vznikajúcej a úspešne sa rozvíjajúcej oblasti kresťanstvom inšpirovanej bioetiky. Samotný Ján Pavol II. pri svojej návšteve Slovenska v roku 1995 (30.06. – 03.07.1995) osobitným spôsobom v Janíkovciach pri Nitre 30. júna 1995 venoval vtedy novovydanú encykliku slovenskej mládeži.
Inšpirácie obsiahnuté v encyklike viedli k mnohým odborným a pastoračným aktivitám, posilnili a rozšírili oblasť činností kresťansky orientovaných mimovládnych organizácií (napríklad Slovenská spoločnosť za rodinu a zodpovedné rodičovstvo, Donum vitae, Fórum života a i.), ako aj pozornosť otázkam kultúry života vo vzdelávaní a výchove budúcich kňazov, a tiež v oblasti komunálnej a parlamentnej politiky. Viacerí kresťanskí lekári a odborníci iných profesií sa v plodnej interdisciplinárnej spolupráci s morálnymi teológmi venovali rozvoju medicínskej, resp. zdravotníckej etiky a bioetiky. V rokoch 1991 – 2000 boli niektoré z týchto aktivít spojené aj s činnosťou Zväzu kresťanských lekárov a zdravotníkov (ZKLZ) pri Kresťansko-demokratickom hnutí vrátane vydávania vlastného odborného časopisu ZKLZ Acta medica christiana slovaca (1994 – 2000). Spomínané sústredené úsilie viedlo k vybudovaniu slovenských bioetických inštitúcií a k zavedeniu povinnej výučby medicínskej etiky na lekárskych fakultách a ošetrovateľskej a zdravotníckej etiky na zdravotníckych stredných a vysokých školách.
Na pôde Konferencie biskupov Slovenska (KBS) sa rozvinula mnohostranná odborná činnosť subkomisie pre bioetiku teologickej komisie KBS (založenej v roku 1994) a rady KBS pre pastoráciu v zdravotníctve. Viaceré z ich aktivít postupne získali tradíciu pravidelných, každoročných podujatí a motivovali podobné aktivity na miestnej alebo regionálnej úrovni. Významnou celoštátnou udalosťou sa stali aj národné pochody za život.
Možno uzavrieť, že osobitne priateľský vzťah sv. pápeža Jána Pavla II. k Slovensku a jeho obyvateľom našiel dôležitý a aktívny odraz v širokej škále slovenských aktivít zameraných na ochranu ľudského života „od počatia až po prirodzenú smrť“ a na podporu rodiny a rodinného života. Mnohé z týchto iniciatív dosiahli aj pozoruhodnú medzinárodnú úroveň i ohlas. A pokiaľ to možno z dostupných svedectiev vyrozumieť, tieto aktivity a ich výsledky prinášali tomuto sv. pápežovi aj osobitnú radosť.
(dokončenie z predchádzajúcich čísel)
