SLOVO SVÄTÉHO OTCA (Marek Baran; foto: flickr.com)
Na sviatok Najsvätejšej Trojice Svätý Otec František vo svojom príhovore poukázal na Božiu lásku, ktorá zachraňuje a obnovuje celý svet.
Evanjelium dnešnej slávnosti Najsvätejšej Trojice (porov. Jn 3, 16 – 18) nám súhrnným vyjadrovacím jazykom apoštola Jána ukazuje tajomstvo lásky Boha k svetu, jeho stvorenstvu. V krátkom rozhovore s Nikodémom sa Ježiš predstavuje ako ten, kto napĺňa Otcov plán spásy v prospech sveta. Hovorí: „Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna.“ (Jn 13, 16) Zámerom týchto slov je poukázať, že konanie troch božských osôb – Otca, Syna a Svätého Ducha – je jedinečným prejavom lásky, ktorá zachraňuje ľudstvo a svet, je plánom našej spásy.
Boh stvoril svet ako dobrý a krásny, ale po hriechu je svet poznačený zlom a skazenosťou. My muži a ženy sme všetci hriešnikmi, a preto by Boh mohol zasiahnuť, aby nad svetom vykonal súd, zničil zlo a potrestal hriešnikov. Boh však svet miluje aj napriek jeho hriechom; Boh miluje každého z nás aj vtedy, keď schybíme a vzdialime sa od neho. Boh Otec miluje svet natoľko, že na jeho záchranu daruje to najvzácnejšie, čo má: svojho jednorodeného Syna, ktorý dá svoj život za ľudí, vstane z mŕtvych a vracia sa k Otcovi, a spolu s ním posiela Svätého Ducha. Trojica je teda láska, celá v službe svetu, ktorý chce zachrániť a obnoviť.
Dnes pri zamýšľaní sa nad Bohom Otcom a Synom, a Svätým Duchom myslime na Božiu lásku. A bude skutočne nádherné môcť precítiť, že sme milovaní. Boh ma miluje – to je pocit z dnešného dňa. Keď Ježiš hovorí, že Otec dal svojho jednorodeného Syna, spontánne nám napadne Abrahám a obetovanie jeho syna Izáka, o ktorom hovorí Kniha Genezis (porov. 22, 1 – 14): hľa, akú bezhraničnú mieru má láska Boha. Tiež nám napadne i to, ako sa Boh zjavuje Mojžišovi: ako ten, kto je milosrdný a láskavý, zhovievavý, veľmi milostivý a verný (porov. Ex 34, 6). Stretnutie s takýmto Bohom bolo povzbudením pre Mojžiša, ktorý, ako to stojí v Knihe Exodus, sa nebál postaviť za ľud pred Pánom, hovoriac mu: „Áno, je to ľud tvrdej šije, ale ty odpustíš naše neprávosti a hriechy a budeme tvoji.“ A Boh to urobil, keď poslal svojho Syna. My sme synmi v Synovi mocou Svätého Ducha. Sme Božím dedičstvom.
Drahí bratia a sestry, dnešný sviatok nás pozýva, aby sme sa nechali nanovo fascinovať krásou Boha; krásou, dobrotou a pravdou, ktorá je nevyčerpateľná. Ale zároveň krásou, dobrotou a pravdou, ktorá je pokorná a blízka, ktorá sa stala telom, aby vstúpila do nášho života, do našich dejín, do mojich dejín, do životného príbehu každého jedného z nás, aby sa každý muž či žena s ňou mohli stretnúť a mať večný život. A toto je viera: prijať Boha Lásku, prijať tohto Boha Lásku, ktorý sa darúva v Kristovi, ktorý nám dáva hýbať sa vo Svätom Duchu; dovoliť mu, aby sa s nami stretol a dôverovať mu. Toto je kresťanský život. Milovať, stretať sa s Bohom, hľadať Boha; a on nás hľadá ako prvý, on sa s nami stretáva ako prvý. Panna Mária, príbytok Trojice, nech nám pomáha prijímať s otvoreným srdcom Božiu lásku, ktorá nás napĺňa radosťou a dáva zmysel nášmu putovaniu v tomto svete, usmerňujúc ho stále v ústrety cieľu, ktorým je nebo.
„Svätý Duch je oheň, ktorý spaľuje hriechy a tvorí nových mužov a ženy; je to oheň lásky, ktorým učeníci môžu zapáliť svet, tej nežnej lásky, ktorá dáva prednosť maličkým, chudobným, vyradeným…“ (pápež František)
