UDALOSŤ (Miroslav Dancák; foto: archív redakcie)
Pred dvadsiatimi piatimi rokmi sa v Prešove uskutočnila historická udalosť. 2. júla 1995 sem prvýkrát v dejinách v osobe Jána Pavla II. zavítal rímsky pápež. V prvú júlovú nedeľu bol pri tejto príležitosti priestor pred mestskou halou zaplnený veľkým množstvom ľudí. Iba gréckokatolíkov bolo dvestotisíc. Pápež prišiel do Prešova z Košíc, kde v dopoludňajších hodinách pri liturgickej slávnosti kanonizoval svätých košických mučeníkov. Najprv sa zastavil v Katedrále sv. Jána Krstiteľa, kde sa modlil pri telesných ostatkoch hieromučeníka P. P. Gojdiča.
Svätý Ján Pavol II., známy svojou snahou o ekumenizmus, neočakávane po návšteve katedrály prešiel papamobilom historickou časťou mesta k pamätníku 24 obetí evanjelických veriacich, ktorí boli zavraždení v Prešove v roku 1687. Tam sa za nich spolu s biskupom Evanjelickej cirkvi a. v. Jánom Midriakom a prešovským gréckokatolíckym biskupom Mons. Jánom Hirkom pomodlil modlitbu Otče náš. Evanjelický biskup Július Filo príchod Jána Pavla II. označil za malý zázrak a biskup Ján Midriak hodnotil pápežovo gesto ako krok k vzájomnému zblíženiu.
Papamobil so Svätým Otcom prešiel Hlavnou ulicou, ktorú lemoval veľký počet ľudí, k bývalej mestskej hale, kde ho skandovaním privítali státisíce veriacich. Tu na pódiu pod modrým baldachýnom privítal pápeža vtedajší prešovský biskup Mons. Ján Hirka. V príhovore spomenul, že toto stretnutie gréckokatolíci prežívajú ako zázrak, lebo v ňom je citeľný dotyk Božej lásky. „Cítime to ako pohladenie láskavou rukou milovaného otca, po ktorom sme toľko rokov túžili,“ povedal biskup Hirka.
Okrem prítomnosti pápeža Jána Pavla II. bola vtedy silným a nezabudnuteľným okamihom modlitba Akatistu k Presvätej Bohorodičke. Akatist spieval skoro tristočlenný spevácky zbor a liturgicky ho viedol otec Vojtech Boháč. Hlboká modlitba a nádherný spev strhli do spevu celý zástup ľudí, ako aj samotného Svätého Otca.
Po modlitbe Akatistu začal pápež svoj príhovor pozdravom Slava Isusu Christu. Ocenil v ňom hrdinstvo Gréckokatolíckej cirkvi, vyzdvihol svedectvo vernosti pôvodnému odkazu Cyrila a Metoda, keď povedal: „V dejinách boli chvíle, keď sa zdalo veľmi ťažké zachovať tento model, ktorý spájal rozdielnosť tradícií s požiadavkou jednoty, akú chcel Kristus pre svoju Cirkev. Ale vaša prítomnosť tu je výrečným svedectvom o tom, ako možno byť po stáročia a napriek všetkým ťažkostiam vernými pôvodnému modelu.“ Jeho slová boli prerušované búrlivým potleskom a zvolávaním „Je to tak“.
Ďalej pápež povzbudil veriacich, aby boli hrdí na svoju tradíciu a chránili si ju. Spomenul aj dramatickú situáciu z minulosti, keď vyzdvihol príkladnú a silnú vieru veľkého počtu laikov, rehoľníkov, rehoľníčok, kňazov a duchovných pastierov. Spomenul utrpenie biskupa Vasiľa Hopka a mučeníctvo biskupa Pavla Gojdiča a dodal: „Je to vzácny príspevok, ktorý vaše spoločenstvo dáva do pokladnice Cirkvi.“ Potvrdením jeho slov bolo blahorečenie biskupa Gojdiča a rehoľného kňaza Dominika Trčku v roku 2001 a o dva roky neskôr blahorečenie biskupa Vasiľa Hopka.
Mladých oslovil výzvou, aby nanovo objavili svoje korene, lebo sú to kresťanské korene, ktoré priniesli hodnoty a civilizáciu celej Európe. Vo svojom príhovore pozdravil aj pravoslávnych veriacich a ich pastierov slovami: „Modlím sa za odstránenie všetkých napätí, ktoré vznikli z historických dôvodov, aby sme mohli kráčať vo vzájomnom porozumení k plnej jednote.“ Akatist sa skončil o 19. hodine. Po ňom sa pápež rozlúčil s veriacimi a v sprievode áut odišiel do Spišskej Kapituly.
Aj po dvadsiatich piatich rokoch je odkaz svätého Jána Pavla II. stále silný. V Prešove nám jeho návštevu a záujem o nás pripomína Ulica Jána Pavla II. pri mestskej hale, socha v nadživotnej veľkosti pri Konkatedrále sv. Mikuláša a pamätné tabule v Katedrále sv. Jána Krstiteľa, a pri pamätníku obetí zavraždených za Caraffovho krvavého súdu.
„Peter našich čias“ pred štvrťstoročím osobne prišiel, aby nás posilnil vo vernosti Kristovi a jeho Cirkvi. Vtedy sme zvolávali: „Je to tak“. Dokážeme to aj teraz po uplynutí času zvolať s takým zápalom, radosťou a živou vierou?
