UDALOSŤ (Michal Pavlišinovič; foto: Peter Vanko)

Pri múre Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Leopoldove sa 25. mája uskutočnilo slávnostné odhalenie pamätnej tabule, ktorá má pripomínať dve smutné výročia: 70. výročie likvidácie Gréckokatolíckej cirkvi v bývalom Československu, ktoré sa uskutočnilo 28. apríla 1950 v Prešove Prešovským soborom, alebo tzv. Akciou P, a 60. výročie mučeníckej smrti gréckokatolíckeho biskupa mučeníka blahoslaveného Pavla Petra Gojdiča OSBM, ktorý 17. júla 1960, v deň svojich 72. narodenín, zomrel za múrmi tejto väznice. Pri tejto príležitosti sa predseda Národnej rady Slovenskej republiky Boris Kollár oficiálne ospravedlnil Gréckokatolíckej cirkvi za jej zrušenie komunistickým štátnym aparátom.

Slávnosť sa začala príhovorom Borisa Kollára, predsedu NR SR: „Dnes myslíme na biskupa Gréckokatolíckej cirkvi, ktorý v tomto väzení zomrel pred 60 rokmi, pretože zostal verný všetkému, čo tvorilo jeho životné hodnoty. Veril tomu, že dobro v ľuďoch je natoľko hlboké, že nakoniec prevládne. Ostal verný Bohu, svojej cirkvi, ale najmä svojmu svedomiu. Vybral si cestu utrpenia a smrti namiesto zrady samého seba.“ Predseda parlamentu zdôraznil, že za túto obetu svojho života ho svätý Ján Pavol II. blahorečil a stal sa mučeníkom Cirkvi. Poodhalil aj Gojdičovu nezištnú pomoc židom, za čo mu bol udelený prestížny titul Spravodlivý medzi národmi. „Gréckokatolícky biskup Pavel Peter Gojdič ohrozil svoj život, aby zachránil život blížneho,“ vyzdvihol v príhovore Kollár a ďalej pokračoval: „Ako predseda Národnej rady Slovenskej republiky pri príležitosti 70. výročia zrušenia Gréckokatolíckej cirkvi v bývalom Československu a 60. výročia mučeníckej smrti jej biskupa Pavla Petra Gojdiča v tejto väznici vyjadrujem Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku reprezentovanej jej najvyššími predstaviteľmi oficiálne ospravedlnenie za protizákonné a nedemokratické postavenie mimo zákona.“ A svoje slová doplnil konštatovaním, že úspešná budúcnosť a uznanie čaká len tie národy, ktoré sa vedia vyrovnať aj s temnými kapitolami svojej minulosti, dokážu stavať na dobre a jasne pomenovať zlo.

Prešovský arcibiskup metropolita Ján Babjak SJ vo svojom príhovore poukázal na fakt, že „charakter človeka sa ukáže najmä v ťažkých chvíľach, keď ľudia trpia“. „Blahoslavený biskup Pavel Peter Gojdič a podobne zmýšľajúci kňazi sa ukázali ako skutočne šľachetní ľudia, pre ktorých najväčším poslaním bolo chrániť život.“ Vladyka Ján okrem biskupa Gojdiča menovite spomenul aj kňazov Jozefa Mašleja, Petra Dudinského a Jozefa Borovského, ktorí boli ocenení štátom Izrael ako Spravodliví medzi národmi. Arcibiskup ďalej povedal, že rany spred 70 rokov sú dnes už zahojené a vzájomné vzťahy s Pravoslávnou cirkvou sú dobré. V závere príhovoru poďakoval predsedovi NR SR Borisovi Kollárovi, ktorý svojím príhovorom a ospravedlnením dal veľkú morálnu satisfakciu za neprávosti, ktoré sa zo strany vtedajšej štátnej moci udiali voči Gréckokatolíckej cirkvi.

„Pasívne sa prizerať krvácajúcej rane blížneho je hriechom,“ týmto citátom zo židovskej Tóry začal svoj príhovor Igor Rintel, podpredseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v SR. Práve biskup Gojdič bol podľa Rintela jedným z mála, ktorý sa vedel vzoprieť fašistickému režimu. Zacitoval aj slová biskupa Gojdiča z pastierskeho listu: „Toto nešťastné a nákazlivé učenie vyčíňa ako nový nebezpečný blud a v celom svete, zvlášť v Európe si vyberá svoje obete.“ Rintel sa v príhovore venoval aj obludnosti komunistického režimu, ktorý vo vykonštruovaných procesoch odsúdil množstvo nevinných ľudí, medzi ktorými spomenul tak biskupa P. P. Gojdiča ako napríklad aj svojho otca. „Na mieste tragického skonu biskupa Pavla Petra Gojdiča, dnes spolu kresťania a židia, prejavíme úctu k symbolu človečenstva,“ povedal v závere príhovoru Igor Rintel, pričom vyzdvihol súčasné veľmi dobré vzťahy v židovsko-kresťanskom dialógu.

Na tejto slávnosti bol prítomný aj predseda Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič, ktorý povedal: „Niekedy zločin spácha celá spoločnosť a vtedy zväčša bývajú rozsudky tesané do kameňa. Rozsudky o tom, že niekto sa v čase postavil proti zlu a neuhol. Rozsudok vytesaný do tejto tabule nám dnes pripomína osobu, ktorá bola vzorom nielen v minulosti, ale jej životný odkaz siaha až do súčasnosti. Ako spoločnosť dnes týmto odhalením tabule blahoslavenému Pavlovi Petrovi Gojdičovi splácame náš veľký spoločenský dlh.“ Tiež pripomenul, že vladyka Gojdič v roku 1940 nepozval politických predstaviteľov vtedajšieho Slovenského štátu na slávnostnú intronizáciu v Prešove, a tak dal otvorene najavo svoj postoj voči fašistickému režimu. „Podobne vystupoval aj proti ďalšej povojnovej ideologickej moci, ktorá mu za to vystavila ortieľ a kruto sa mu pomstila,“ zdôraznil Jozef Viskupič.

V závere sa prihovoril aj rektor Trnavskej univerzity prof. René Bílik, ktorý vyjadril radosť nad tým, že Trnavská univerzita sa môže podieľať na šírení osvety o blahoslavenom biskupovi Gojdičovi, o jeho pevných postojoch a činoch, ktoré potrebujú počuť aj dnešné generácie.

Odhalenie pamätnej tabule vykonali Boris Kollár, vladyka Ján Babjak a Igor Rintel. Následne vladyka Ján pamätnú tabuľu posvätil. Súčasťou podujatia, ktoré sa celé konalo pod záštitou predsedu NR SR Borisa Kollára, bola aj online konferencia Otvárame dvere. Jej úvodný príhovor predniesol kardinál Kurt Koch, predseda Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov. Ďalej príspevok predniesli rabín Dr. Jehošua Adrens, európsky zástupca Centra židovsko-kresťanskej spolupráce a porozumenia v Jeruzaleme, Mons. prof. Peter Šturák, dekan Gréckokatolíckej teologickej fakulty Prešovskej univerzity, doc. Jaroslav Coranič, prodekan GTF PU, ThDr. Lucia Hidvéghyová, vedúca katedry biblických a historických vied Trnavskej univerzity, a doc. Peter Borza, prednášajúci na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Celú konferenciu moderoval prof. Miloš Lichner, prorektor pre vonkajšie vzťahy Trnavskej univerzity.