SLOVO NA ÚVOD (Juraj Gradoš)
Pandémia je na ústupe a bežný život sa pomaly vracia. Čo tento čas ukázal? Tak, ako povedala moja alergiologička: „Ukázal, čo je dôležité.“ Za tieto dva mesiace sme dokázali žiť iným životom. A zistili sme, čo skutočne potrebujeme. Či skôr koho. V tomto boji o holý život boli potrební lekári a zdravotné sestry vo všetkých úrovniach a funkciách. Boli potrební predavači, šoféri autobusov a vlakov. Boli potrební učitelia. A dovolím si povedať, že na zoznam mnohých potrebných profesií možno pripísať aj kňazov.
Tí všetci museli zmeniť svoje životy nielen doma, ale i vo svojej profesii. Všade pribudli rúška, rukavice a gély. Museli zmeniť zažité spôsoby ohlasovania a nájsť nové. A to hovorím tak o učiteľoch, ako aj kňazoch. Museli pre náš život obetovať svoje pohodlie.
A je zarážajúce, že si to nevieme oceniť. Zarážajúce, že stále myslíme iba na seba. A to od pána, ktorý chcel, aby predavačka vydezinfikovala celý košík po každom použití, až po pána, ktorý chce aj v nedeľu ráno teplé rožky. Po boji o život sa začína boj o hodnoty. O to, či sa budeme riadiť zákonmi ekonomiky a peňazí a im podriadime svoju budúcnosť, alebo ekonomiku podriadime človeku. A pritom stačí používať iba zdravý rozum. A nebyť sebeckí.
Jedna z vecí, ktoré tie dva mesiace fungovali, boli voľné nedele. Sú voľné i teraz, ale nie pre všetky profesie. Otázka je, či takýmto spôsobom nie sú ľudia za predajným pultom diskriminovaní. Prečo? Lebo zákazník chce nakupovať v nedeľu. A tak v rámci slobody mu máme vyhovieť. Za bežných podmienok a cien má mať možnosť nakúpiť. Ale potom prečo iba obchody? Prečo nie aj lekári? Veď celý týždeň chodíme do práce a v nedeľu by sme mohli chodiť na vyšetrenia k špecialistom a na kontroly. Ekonomike by to prospelo. Neboli by PN a ľudia by nechýbali v práci. A mali by byť otvorené aj knižnice a archívy, aby ľudia po práci mohli ísť študovať. A úrady. A parlament.
Každý poslanec, ktorý chce, aby sa v nedeľu pracovalo, by mal súhlasiť najprv s tým, aby aj v nedeľu zasadal parlament. Od rána do večera. Aby sa schôdze neprerušovali. Nech je nedeľa pracovným dňom ako pondelok. Aj sobota. Robme sedem dní v týždni. Drime a zoderme sa, aby boháči, ktorí vlastnia firmy, kde pracujeme, mali o pár miliárd viac. Alebo?
Alebo začnime od seba a zvážme, či nás tie tri mesiace nenaučili, čo je dôležité. Či je dôležitejší život, alebo bohatstvo. Dobré vzťahy v rodine alebo teplé rožky v nedeľu ráno. Sme homo nepoučiteľný, nerozumný? Alebo homo sapiens, človek rozumný? Ak niekto chce teplé rožky, nech ich napečie celej rodine. Nech si privstane a urobí radosť ostatným. Voľná nedeľa nie je otázkou kresťanstva medzi nami. Je otázkou ľudskosti. Rovnosti a slobody. Je otázkou, ktorú zodpovedal jeden múdry človek už pred dvetisíc rokmi. Hovoril, že treba začať od seba a nie druhým vnucovať svoje túžby.
