SLOVO V RODINE (Peter Fudaly; foto: pexels.com)
V čom teda spočíva autorita otca a autorita matky? V čom sa navzájom odlišujú a v čom sú zároveň jedinečné? Ako sa vzájomne dopĺňajú, a tak verne a zodpovedne môžu plniť zverenú úlohu rodičovskej autority?
O autorite matky
Pri úvahe o autorite matky by som sa v poveľkonočnom období rád inšpiroval významným symbolickým gestom zapálenia svetla a začatia sviatočného obradu ženou (matkou) v čase šabatu (pozri minulé číslo). V tomto symbole možno sčasti vybadať to, čo charakterizuje autoritu matky. Ja osobne vnímam tri nosné piliere autority matky, a to „zapaľovať, osvetľovať a požehnávať“.
Zapálením sviečok vstupuje rodina do slávenia konkrétneho sviatku. Matka týmto gestom dáva impulz pre dianie, v ktorom sa rodina zjednocuje pri prežívaní istého okamihu. Žena (matka) je pozvaná iniciovať, podnecovať či inšpirovať členov svojej rodiny ku konaniu, k prežívaniu prítomnosti.
Svetlo sviatočných sviec uprostred stola osvetľuje jednotlivých členov rodiny a zároveň sprítomňuje skutočnosť, kvôli ktorej sa rodina stretáva. Matka je pozvaná osvetľovať – prinášať svojim deťom svetlo, nádej či perspektívu v situáciách, keď sú v tme, nevidia, blúdia. Je pozvaná privádzať členov rodiny k vytváraniu vzájomných vzťahov. Upriamuje ich pozornosť na to, čo je podstatné a dôležité. Ak treba, usmerňuje a pripomína, čo je úlohou, povinnosťou, zodpovednosťou či právom konkrétneho člena rodiny.
Požehnávaním sviečok vyslovuje pani domu slová zvelebovania a vďaky za prikázania, ktoré sú svetlom pre život. Slovo ženy (matky) je silným nástrojom, ktorým dokáže vyjadriť svoje najhlbšie city, ale i zraniť. Matka je v rodine pozvaná komunikovať svojim deťom, že sú bezpodmienečne milované. Teší sa z ich úspechov a povzbudzuje ich v čase neúspechu. Svojim deťom tak odovzdáva jedinečnú skúsenosť osobnej hodnoty a skutočnosť, že ich život môže byť jedným sviatkom či slávnosťou.
Prítomnosť týchto pilierov môžeme v histórii nájsť u mnohých žien a matiek, ktoré svojím konaním buď priamo vplývali na chod dejín (napr. cisárovná Mária Terézia, cárovná Katarína Veľká…), alebo stáli za rozhodnutím, či konaním mnohých významných autorít (napr. Jana z Arcu a jej vplyv na francúzskeho kráľa Karola VII. v záujme ochrany Francúzska pred anglickou okupáciou; Brigita Švédska a jej apel na pápeža Urbana V., aby sa vrátil do Ríma; Matka Terézia a jej dielo, a vplyv na predstaviteľov štátov v záujme najzraniteľnejších; či konanie Ježišovej matky Márie na svadbe v Káne Galilejskej…).
V uvedených prejavoch matkinej autority môžeme vnímať jej prevažujúce zameranie na prežívanie a vnútorný život jednotlivca, rodiny, komunity, spoločenstva a na vzťahy vnútri nich.
O autorite otca
V uvažovaní o autorite otca sa tiež inšpirujem obrazom sviatočného obradu večere v židovskej rodine a otcovou rolou počas nej. Pri slávení väčšiny významných sviatkov otec rodiny požehnáva víno, rozdeľuje chlieb a prednáša modlitby, resp. vysvetľuje význam sviatku. Rovnako ako pri úvahe o autorite matky, aj v otcových gestách môžeme symbolicky vidieť tri piliere autority otca, a to „požehnávať, rozdeľovať a vyučovať“.
Prednášaním slov požehnania nad vínom otec podobne ako matka zvelebuje, dobrorečí, vzdáva vďaku za všetky významné dejinné udalosti. Víno je symbolom radosti, ale i výsledkom usilovnej práce. Otec je pozvaný komunikovať svojim deťom, že im dôveruje. Vytvára príležitosti na získanie rôznych životných skúseností, ukazuje im slovom i osobným príkladom, ako pretvárať svet okolo seba a mať z neho úžitok.
Pri rozdeľovaní chleba dáva z jedného spoločného chleba všetkým členom rodiny istú časť. Silný symbol toho, že otec rodiny je zodpovedný za jej život vlastným „dávaním sa“. Otec rodiny je pozvaný zabezpečiť všetko potrebné na prežitie každého člena rodiny individuálne i rodiny ako celku. Nielen na biologickej, ale i sociálnej, psychickej a duchovnej úrovni – postarať sa o to a pripraviť svoje dieťa na to, aby obstálo a prežilo na všetkých úrovniach života a časom dospelo k osamostatneniu. Okrem dávania sa je pozvaný aj odovzdávať a rozdeľovať zo svojho „bohatstva“ – materiálneho i duševného (skúsenosti, zručnosti, vedomosti, postoje, presvedčenia, autoritu…).
Pri mnohých sláveniach je súčasťou prednášanej modlitby opis konkrétnej udalosti, ktorá sa sviatkom pripomína. Otec tak vyučuje – upriamuje pozornosť na minulosť, ktorá je transformovaná do náboženských a kultúrnych presvedčení spoločenstva i jednotlivca a sprítomňovaná v ich konkrétnom konaní. Je pozvaný byť sprostredkovateľom rodinnej, kultúrnej a náboženskej tradície, ktorej je súčasťou on i jeho rodina. Nesie a odovzdáva to, čo v slovenčine celkom výstižne označujeme ako „dedičstvo otcov“.
Žiada sa mi u otca doplniť ešte jeden prvok, ktorý by mal spájať tieto tri piliere otcovej autority. Myslím si, že pre dobro celej rodiny je potrebné, aby bola autorita otca realizovaná s láskou a múdrosťou. Inak hrozí, že uvedené piliere otcovej autority môžu mať rôznu podobu – od tvrdých a chladných ako kameň až po netvárne a nestabilné ako kopa piesku. Mne osobne vždy pomáha obraz postavy milosrdného otca márnotratného syna…
O kolesách na bicykli
Na záver tejto rozpravy o autorite rodičov sa vrátim k jej prirovnaniu ku kolesám na bicykli (pozri minulé číslo). Nezáleží na tom, ktorý z rodičov ktoré koleso predstavuje, ale je dôležité, aby „rodinný bicykel“ mal obidve kolesá. Niekedy sa jedno koleso pokazí, prestane fungovať, prípadne odpadne. Stáva sa… Vtedy je nevyhnutné využiť primerané a dostupné spôsoby a prostriedky na opätovné sfunkčnenie bicykla. Vyžaduje to čas, trpezlivosť, tvorivosť a niekedy i pomoc zvonku…
Pre bezpečnú jazdu našich detí životom je životne dôležité, aby mali osobnú skúsenosť s prítomnosťou uvedených pilierov autority matky i otca. Táto skúsenosť formuje to, ako a aké vzťahy si budú v budúcnosti vytvárať, aké postoje si osvoja k autoritám vo všeobecnosti či akými rodičovskými autoritami napokon budú raz ony pre svoje deti.
(dokončenie z minulého čísla)
