BIOETIKA (Jozef Glasa; foto: flickr.com)
V nadväznosti na politické, ekonomické a kultúrne zmeny odštartované nežnou revolúciou v novembri 1989 bolo možno mnohé, predtým tajné aktivity preniesť do verejného priestoru. Išlo o obnovenie činnosti cirkví, jednotlivých reholí, ako aj niektorých kresťanských spolkov a organizácií. Popritom sa zakladali nové, niekedy s veľkým nadšením, ale pomerne krátkym trvaním. Hľadali sa štruktúry, ktoré by zodpovedali aktuálnej náročnej dobe a jej požiadavkám.
Na poli ochrany života sa už od roku 1990 uskutočnilo na Slovensku viacero bezprecedentných verejných odborných podujatí. Medzi najvýznamnejšie z tých medzinárodných, ktoré sa okrem zásadnej účasti Konferencie biskupov Slovenska organizovali aj v spolupráci s predstaviteľmi slovenského parlamentu a vlády, osobitne s účasťou ministerstva zdravotníctva, patrili dva bioetické a zároveň pro-life kongresy. Na Medzinárodné sympózium o humanizácii modernej zdravotnej starostlivosti prišlo v apríli 1991 do Bratislavy viac než 2 300 účastníkov z mnohých európskych aj zámorských krajín. Už o rok, v máji 1992, zavítalo na druhý svetový kongres pro-life v Bratislave viac než 2 400 účastníkov. Účastníci oboch kongresov zaslali pápežovi Jánovi Pavlovi II. osobitné pozdravné posolstvo. Je potešiteľné, že mnohoraké konferenčné, kongresové aj edukačné aktivity v prospech ochrany života a na podporu zdravej rodiny a rodinného života pokračujú na Slovensku dodnes.
Už krátko po získaní štátnej samostatnosti Slovenskej republiky sa viacerí slovenskí odborníci zapojili do úsilia o ochranu a presadzovanie veci kultúry života aj na medzinárodnej, ba svetovej úrovni. Stalo sa to napríklad aj v súvislosti s Medzinárodnou konferenciou OSN o populácii a rozvoji v Káhire v roku 1994, kde sa v ostrej konfrontácii so silami „kultúry smrti“ podarilo „diplomacii za život“, spojenej s osobným, hoci nepriamym zaangažovaním pápeža dosiahnuť viaceré, vopred nie celkom očakávané úspechy. Je historickou skutočnosťou, že odborne výborne pripravená slovenská delegácia viac ráz úspešne zasiahla do diania v hlavnom výbore konferencie a jeden jej člen bol aktívny aj v dôležitom zmierovacom výbore konferencie, ktorý pracoval v zákulisí konferencie.
V osobitne dramatickej situácii, keď v zmanipulovanom priebehu zasadnutia hlavného výboru hrozilo prijatie vopred nepriaznivo formulovaného článku o umelom potrate do Akčného programu (základného dokumentu) konferencie, zabránilo výrazné gesto člena slovenskej delegácie dosiahnutiu bezohľadne, ba až podvodne pretláčaného konsenzu. V samotnom, temer až biblickom – mojžišovskom geste išlo o do výšky zdvihnutú a takto dlho podržanú (až do skončenia napokon „neúspešného“ zasadnutia) veľkú tabuľku s názvom našej krajiny – Slovensko. Technicky bolo gesto výrazom naliehavej požiadavky na udelenie slova do negatívne, až katastroficky prebiehajúcej debaty k návrhu daného článku. Tejto očividne naliehavej žiadosti, bezprecedentne pre rokovania konferencií OSN, však počas zasadnutia nebolo zo strany predsedajúceho vyhovené (!). Spôsobilo to nielen zlyhanie nachystaného komplotu vedenia konferencie na presadenie pro-potratového článku Akčného programu, predsedajúci bol totiž nútený konštatovať, že „konsenzus v danej otázke sa nepodarilo dosiahnuť“, ale vyvolalo to okamžitú spontánnu vlnu sympatií a podpory slovenskej delegácii medzi prítomnými delegáciami, a to naprieč vtedajším „ideologickým spektrom“. A do istej miery to zmenilo aj celkovú atmosféru na konferencii: dlho a dôkladne pripravovaný útok na život sa nevydaril. Nasledoval okamžitý diplomatický protest slovenskej delegácie, ktorý bol oficiálne uznaný. Slovenská delegácia na jeho základe potom dostala slovo ako prvá na ďalší deň rokovania hlavného výboru. Niektorí vtedy hovorili, že mladá suverénna krajina sa týmto spôsobom jasne dostala „na diplomatickú mapu sveta“ (OSN).
(dokončenie v nasledujúcom čísle)
