SLOVO O IKONE (Marko Durlák; foto: archív Marka Durláka)
Asi pred rokom ma oslovil košický vladyka Milan s prosbou, či by som nezložil moleben a akatist ku klokočovskej ikone Presvätej Bohorodičky pri príležitosti jubilea 350 rokov od jej zázračného slzenia. Rád som súhlasil, a to prinajmenšom z dvoch dôvodov. Mám rád prácu s liturgickými textami, nielen s tými starými, ktoré príležitostne prekladám do slovenčiny, ale mal som tú česť zložiť aj zopár nových služieb či už pre našu cirkev doma, alebo aj pre gréckokatolícke eparchie mimo Slovenska, ktoré ma o to prosili. Tým druhým dôvodom je môj blízky vzťah k Bohorodičke ako takej, ale aj k jej ikonám, medzi ktorými práve tej klokočovskej patrí osobitné miesto. Visí rovno nad mojou posteľou. Často sa na ňu pozerám, či skôr hľadíme navzájom jeden na druhého a myšlienkami komunikujeme. A tak som jej povedal: „Vladyčice moja vsemílostivaja, ideme spoločne do toho! Ty mi budeš dávať námety a myšlienky a ja ich budem klásť na papier, dobre? A prosím ťa, nedaj sa zahanbiť.“
Ako prvý sa zrodil moleben. Kvôli tomu, aby po prvýkrát zaznel na otvorení jubilejnej brány v Klokočove v januári tohto roka. Tam sa žiadalo zložiť tropár a kondak, v ktorom by boli v skratke zhrnuté hlavné body: historická skutočnosť slzenia ikony, aktuálne zverenie sa Bohorodičke do ochrany i túžba napodobňovať jej cnosti. Moleben má rovnakú štruktúru ako klasický mariánsky moleben, ktorý dôverne poznáme. Má však okrem spomínaného tropára a kondaku aj iné čítanie, invokácie k Bohorodičke s vlastným nápevom, stichiry a záverečnú modlitbu.
Akatist si vyžadoval oveľa viac času na napísanie, pretože v ňom bolo treba zohľadniť viaceré prvky, ktoré by správny akatist mal mať. Modelom pre tvorbu akatistov je prvý a doteraz najslávnejší akatist k Bohorodičke, ktorého autorstvo sa pripisuje viacerým autorom, najviac asi sv. Romanovi Sladkopevcovi a konštantínopolskému patriarchovi Germánovi. Tento akatist zložený z 24 kondakov (ikosov) bol napísaný tak, že každý kondak či ikos sa začínal postupne na jedno písmeno gréckej abecedy počínajúc písmenom alfa a písmenom omega končiac. Rozhodol som sa tento model uplatniť aj na klokočovský akatist, ale podľa písmen slovenskej abecedy. Ďalšími dôležitými kritériami sú teologický a historický rozmer, a v neposlednom rade aj poetický.
V Cirkvi odpradávna platí zásada: lex orandi, lex credendi, čo znamená, že tak ako sa Cirkev modlí, čo v modlitbách vyslovuje, v to aj verí. Preto by sa v modlitbe, ktorá sa obracia na Bohorodičku, mali objaviť aj hlavné pravdy o Bohorodičke, v ktoré veríme, a to: jej panenské počatie a trvalé panenstvo aj po pôrode, jej nepoškvrnená čistota a bezhriešnosť, ktoré ju vyzdvihujú nad všetko ostatné stvorenie, jej neprestávajúca služba príhovoru za všetok ľud a pod. Všetky tieto pravdy viery o Márii možno nájsť aj v novom akatiste ku klokočovskej Bohorodičke: „Raduj sa, záštita ľudského rodu; Raduj sa, rodička Slnka spravodlivosti; Raduj sa, Panna, Božou mocou zatienená; Raduj sa, Panna i Matka Božieho Syna“ a pod.
(pokračovanie v nasledujúcom čísle)
