(Juraj Danko) Pri jednom rozhovore som deti povzbudzoval ku konaniu milosrdenstva. Osobitne jednému chlapcovi som kládol na srdce, že keď v istej veci zo školy (o ktorej som vedel) dosiahol milosrdenstvo, aby ho teraz prejavil svojej sestre. A on ho skutočne prejavil. Dokonca bez vzdoru a zaťatých zubov. Potom som sa ho pýtal, čo cíti. Odpovedal: „Pokoj.“ My zažívame Božie milosrdenstvo. Nebojme sa ho prejaviť, aby sme šírili pokoj. Nie sú azda toto blaženstvá?