SLOVO NA TÉMU (Martin Mešša; foto: archív autora)
Dnes sme zvyknutí vidieť na kresťanských chrámoch prosté jednoduché kríže ako symbol Kristovej mučeníckej smrti a jeho zmŕtvychvstania, jeho obety. V okolí Bardejova sa však viac ako inde na Slovensku zachovalo množstvo krížov obohatených o iné tvary. Zaujímavosťou je, že komplikované tvary krížov tu nachádzame nielen na chrámoch byzantského obradu ako napríklad v okolitých krajinách, ale aj na kultových stavbách iných kresťanských vierovyznaní.
Kríže dotvárajú podobu týchto stavieb do celistvosti a harmonickej jednoty jednotlivých častí a súčasne nám poskytujú neobyčajne bohatý a zaujímavý materiál na štúdium znakov, štýlu doby. Sú výraznými dekoratívnymi prvkami vyjadrujúcimi sa svojím výtvarným jazykom zodpovedajúcim materiálu a vlastnou symbolikou. Sú aj čisto estetickým dokladom, ktorý z týchto originálnych výtvorov vyplýva. Ich konečné podoby čerpajú z tvorivosti prostého človeka, ktorého k nej vedie snaha po kráse, ale i snaha o zobrazenie svojich predstáv o Bohu a celom nadprirodzenom dianí staro- i novozákonných textov a ich cirkevných interpretácií.
Kované kríže na sakrálnych objektoch, ktoré sú jednoznačne výsledkom ručnej práce kováčov, sú na prvý pohľad jednoduchým kovaným predmetom s okrasami. Áno, takými je väčšina týchto symbolických kováčskych prác na vrcholoch sakrálnych stavieb postavených v 20. i v 19. storočí. Staršie a zložitejšie kríže sú v skutočnosti trocha zložitejšou sústavou informácií, ktorá však pomaly vypadáva zo znakového systému kresťanstva.
Nie je to len ľudskou zábudlivosťou, ale je to cieľavedomý proces kresťanstva pri očistení od symboliky a znakov spojených aj s predkresťanskými obdobiami histórie ľudstva. Proces sa začal v polovici 16. storočia Tridentským koncilom, ktorý odsúdil niektoré znaky a symboly za herézu. Neskoršia pápežská bula z roku 1628 vyslovene zakazovala používanie niektorých symbolov, hlavne znaky alegorického a antropomorfného charakteru. Trullský koncil na konci 17. storočia zakázal používať niektoré symboly, napr. Krista ako Božieho baránka.
V oblasti vplyvu východných obradov však tieto zákazy neplatili, preto ich v súčasnosti nachádzame najmä na krížoch cerkví. V prostredí vzájomného vplyvu oboch obradov najmä na severovýchode Slovenska sa zopár takýchto pamiatok zachovalo na viacerých sakrálnych stavbách aj v zbierkach múzeí. To viedlo dedinského kováča k vytvoreniu diela, ku ktorému by sa mohol obracať v snahe ovplyvniť vonkajší svet a výsledky svojej práce i k oslave nad dosiahnutým.
Na kovaných krížoch môžeme sledovať posun od jednoduchého ochranného znaku k ozdobným dekoratívnym prvkom, od jednoduchého vyjadrenia majstrovsky zvládnutej skratky po snahu o dokonalé tvary vyjadrené v jednoduchých výtvarných formách. Aj tu na kovaných krížoch si ľudový výtvarný prejav udržiava svojský výraz prostej štylizácie, ktorou talentovaní i prosto zruční remeselníci vyjadrovali svoju predstavu o kráse, túžbu po skrášlení obklopujúcich predmetov. Nachádzame tu však aj zložitosť a ozveny starších predstáv.
Samotná symbolika kríža zaznamenala v priebehu dejín pozoruhodný vývoj. Voľba prvkov nikdy nebola náhodná. Každý dekoratívny prvok figuruje vo význame znaku. Sám alebo s inými znakmi tvorí ideogram. Ideogramy sú znakmi, ktoré vyjadrujú citáty Písma, viažu sa k rôznym udalostiam života Krista a jeho matky, ale mali jednu chybu – vyjadrovali to často v čase vznikajúceho kresťanstva známymi a pochopiteľnými znakmi, ktoré mali svoj pôvod v predkresťanskej symbolike a zatieňovali nakoniec hlavný ideogram – kríž ako symbol Kristovej mučeníckej smrti v zmysle Matúšovho evanjelia (Mt 24, 30) a symbolom kresťanských cností, symbol nádeje na vykúpenie.
Podoba kríža vychádza z troch základných tvarov – rovnoramenného gréckeho kríža, latinského kríža s predĺženým zvislým brvnom a kríža v tvare písmena T – tav kríž alebo Antonov kríž. Z týchto vychádza vyše štyridsať podôb krížov s ustálenými názvami. Priraďovaním ďalších znakov, ktoré sú vyjadrením konkrétneho odkazu k obsahu písma a základným postulátom kresťanského učenia alebo ich kombináciou tak, že v páre s iným znakom, alebo v presne stanovenom opakovaní toho istého prvku vyjadrujú práve tieto myšlienky, čo na druhej strane pôsobí veľmi výtvarne, ba priam monumentalizuje niektoré kríže.
V konečnom výsledku sa kríže odlišujú svojimi tvarmi a ozdobami, štýlovými aj lokálnymi prvkami, ktoré sú ovplyvnené konfesiou, jej premenami, snahou vyjadriť konkrétny odkaz v znaku a ideograme, ktorý v čase vzniku spoločenstva kováč či fundátor kostola považoval za dôležité verejne proklamovať na vrchole sakrálnej stavby. Silne vplývalo aj okolie – stavby iných vierovyznaní, ale do konečného výsledku veľa povedala aj umelecká invencia kováča, jeho cit pre materiál a jeho remeselná zručnosť.
Pri ich výrobe síce používali obvyklé kováčske techniky ohýbania a tvarovania, sekania, spájania v ohni, dierovania, nitovania, zápustkového razenia, spájania obrúčkami, ale ľahkosť a tvarovú dokonalosť, a čistotu získali len niektoré. Komplikované tvary krížov na severovýchodnom Slovensku vznikali ako syntéza podnetov gotickej symboliky, podnetov východného kresťanského obradu i neskoršej ornamentálnosti baroka. Boli však prepracované a pretvorené vynaliezavosťou a invenciou ľudového tvorcu, takže zostávajú pôvodnými a svojskými. Majstrovstvo a umelecký cit kováčov 17. – 19. storočia vytvoril z kovaných krížov na severovýchodnom Slovensku umiestnených na kostoloch, zvoniciach a kaplnkách zaujímavý výraz ľudovej výtvarnej tvorivosti, ktorý bol však priamo podmienený vieroukou, usmerňovaný a kontrolovaný cirkevnými hodnostármi i estetickým hodnotením celého spoločenstva, ktorého pohľady sa k nim upierali niekoľkokrát denne k modlitbe a chváleniu Stvoriteľa.
Symboly na krížoch
Niektoré znaky a symboly z kombinácie znakov, ktoré nachádzame na kovaných krížoch severovýchodného Slovenska a ich interpretácia:
Slnko – niekde ako terčík, inde ho zastupuje kruhový alebo krížový nimbus. Niekde je realistické, inde abstraktné. Často sa opakuje aj na ramenách, čo svedčí o ich rovnosti v symbolike; lúče symbolizujú blahodarné pôsobenie svetla, ale i život a poznanie. Ako samostatný znak symbolizuje Krista ako pravé svetlo, ktoré svet neprijal.
Krížik – malý samostatne na vrchole kríža znamená starozákonné znamenie kríža a v kruhu návrat Krista.
Tri krížiky – tri klince, ktorými bol Kristus pribitý na kríž. V západnom obrade sú na vrchole a ramenách kríža.
Štyri krížiky – štyri klince, ktorými bol Kristus pribitý podľa starších predstáv a platný dodnes, vo východnom obrade sú umiestnené na ramenách kríža.
Opakujúce sa štyri motívy, znaky však môžu byť aj vo význame štyria evanjelisti, štyri rieky raja.
Päť krížikov – päť Kristových rán – zaujímavo je táto symbolika znázornená na kríži nad južným vchodom do kostola v Gaboltove, kde je vyjadrená piatimi dierkami v kopijovito listovom zakončení ramien kríža.
Sedem krížikov – sedem bolestí Božej Matky.
Tri hviezdy – znak stáleho panenstva Božej Matky.
Lúče svetla – stelesňovali slnko a hviezdy, blahodarné pôsobenie svetla, ktoré dáva život, poznanie. Tento motív mali aj iné náboženstvá.
Krížová svätožiara – nimbus – symbol slnka a Krista.
Krížový, zvlnený nimbus – Nepoškvrnená Panna Mária – Immaculata.
Had – symbol hriechu, pod nohami Krista symbol víťazstva nad zlom. Aspis bol v pohanstve aj symbolom nekonečnosti a znovuzrodenia alebo mudrcov.
Alfa a omega – prvé a posledné písmená gréckej abecedy sú symbolom nekonečnosti Boha. Niekedy sú na krížoch v dosť silnej štylizácii.
Rovnoramenný trojuholník – symbol Najsvätejšej Trojice, Božie oko ako symbol trojjedinosti, znak pre Otca, Syna a Svätého Ducha.
Trojlístkové ukončenie ramena kríža – Lazarov kríž je ideogram svätosti a symbolizuje Najsvätejšiu Trojicu. Ďatelinové okrúhle lístky sa na kríže dostali pod vplyvom románskeho štýlu a symbolizujú brabantský kríž.
Trojlístok palmetový alebo ľaliové ukončenie ramena je tiež symbolom Trojice, ktoré vzniklo pod vplyvom gotiky. Niekedy je použité vo význame troch klincov, ktorými bol Ježiš pribitý. Inokedy sú doplnené o štvrtú palmetu – štyri klince (kríž zo zaniknutej drevenej cerkvi vo Vyšnom Tvarožci v okrese Bardejov v zbierkach Šarišského múzea).
Palmeta – toto zoskupenie špicatých palmových listov bolo symbolom božstva v starom Egypte či Mezopotámii už pred tisíckami rokov.
Grécke písané epsilon – začiatok slova Efos – označuje tie výšiny, ku ktorým je človek povinný obracať svoj pohľad v modlitbách k Bohu. Je umiestnený obyčajne na päte kríža, symetricky z dvoch strán, pri kompozícii stromu života v podobe rozviliny.
Polmesiac Venuše – symbol panenstva Božej Matky, ale tiež symbol víťazstva nad staršími predstavami. Išlo o starorímsky symbol bohyne Venuše, odvodený od fáz Venuše, ktoré sú v rovnakej časovej frekvencii ako cyklus ženy. Na niektorých antických zobrazeniach mala Venuša na hlave práve tento znak. V spodnej časti kríža sa však vyvinul z kryptogramu raných kresťanov, ktorí v Ríme používali okrem znaku ryby znak kotvy – crux dissimulata.
Mesiac (polmesiac) – je párový znak k znaku Slnka a spolu tvoria ideogram veku Krista – 33 rokov. Začiatok solárneho a lunárneho roka je spoločný len raz za 33 rokov.
Kvet – nový život.
Tulipán – večný život.
Hviezda – (nad krížom) „Žiarivá ranná hviezda“ (Zjv 22, 16) – Ježiš Kristus; s ôsmimi lúčmi (v strede kríženia) symbolizuje betlehemskú hviezda, ktorá doviedla troch mudrcov k jasliam.
Strom života – strom v tvare kríža alebo kríž ozdobený palmetami a kvetmi – crux florida – je konečný ideogram niektorých kovaných krížov a mytologický obraz životnej sily, symbolizuje Bohom darovaný život. Premeny stromu počas ročných období znamenajú život, smrť a zmŕtvychvstanie.
Guľa pod krížom – sú dve interpretácie tejto symboliky. Prvá ponúka nahradenie sochy bohyne Víťazstva (gr. Niké, lat. Victoria) symbolom kresťanstva – krížom. Známa je minca cisára Augusta s takýmto vyobrazením bohyne Niké, ktorú zobrazovali stojacu na troch guliach symbolizujúcich tri svetadiely, ktorým vládol rímsky cisár – Európa, Afrika, Ázia. Tento symbol prešiel do symbolu ríšskeho alebo kráľovského jablka ako symbolu moci, ale už na vrchole s krížom. S kráľovskými korunami, žezlom a ríšskym jablkom, teda kráľovskými atribútmi ako králi nebies, boli zobrazovaní aj Boh Otec a Ježiš Kristus na obrazoch s témou Najsvätejšej Trojice a korunovácie Panny Márie. Druhou interpretáciou je, že symbolizuje rajské jablko zo stromu poznania dobra a zla, symbolizuje pokušenie a dedičný hriech. Celok je ideogramom víťazstva kríža na zemi, nádeje na vykúpenie.
