SLOVO SVÄTÉHO OTCA (Marek Baran; foto: flickr.com)
Pokračujeme v homílii Svätého Otca Františka, ktorou povzbudil veriacich v Nedeľu Božieho slova. Vo svojich slovách pápež poukazuje na to, že Ježiš začal ohlasovať Božie slovo na periférii, v oblastiach, ktoré ľudia považovali za temné.
I napriek tomu Ježiš začína práve tu: nie na chrámovom nádvorí v Jeruzaleme, ale na úplne opačnej strane krajiny, v Galilei pohanov, na mieste pohraničia. Začal na periférii. Môžeme v tom vnímať toto posolstvo: Slovo, ktoré zachraňuje, nevyhľadáva chránené, sterilizované a bezpečné miesta. Prichádza do našej komplexnosti, do našich temnôt. Dnes rovnako ako vtedy Boh túži navštíviť tie miesta, o ktorých si myslíme, že tam nepríde. Koľkokrát sme to však my sami, čo zatvárame dvere, keď radšej chceme ukrývať naše zmätky, naše temné stránky a dvojtvárnosť. Uzamykáme si ich v našom vnútri, zatiaľ čo prichádzame k Pánovi s nejakou formálnou modlitbou, dávajúc si pozor, aby nami jeho pravda vnútorne neotriasla. A toto je skryté pokrytectvo. Ale Ježiš hovorí dnes evanjelium, „chodil po celej Galilei, hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každý neduh a každú chorobu“ (Mt 4, 23): chodil po celom tom mnohotvárnom a zložitom kraji.
Rovnakým spôsobom sa nebojí preskúmať ani naše srdcia, nevľúdne a ťažké miesta v nás. On vie, že iba jeho odpustenie nás uzdravuje, iba jeho prítomnosť nás premieňa, iba jeho slovo nás obnovuje. Jemu, ktorý prešiel cestou k moru, otvorme tie naše najpokrútenejšie cesty – tie, ktoré máme vnútri a nechceme ich vidieť alebo ich skrývame. Nechajme do seba vstúpiť jeho slovo, ktoré je „živé, účinné, rozsudzuje myšlienky a úmysly srdca“ (Hebr 4, 12).
No a nakoniec, ku komu začal Ježiš hovoriť? Evanjelium hovorí, že „keď raz kráčal popri Galilejskom mori, videl dvoch bratov, ako spúšťajú sieť do mora; boli totiž rybármi. I povedal im: ,Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí.‘“ (Mt 4, 18 – 19) Prvými adresátmi povolania boli rybári: nie osoby presne vyselektované na základe ich schopností či zbožní muži modliaci sa v chráme, ale bežní ľudia, ktorí pracovali. Všimnime si, čo im Ježiš povedal: urobím z vás rybárov ľudí. Prihovára sa rybárom a používa jazyk, ktorý im je zrozumiteľný. Priťahuje si vychádzajúc z ich života: povoláva ich tam, kde sú, a takých, akí sú, aby ich zapojil do svojho vlastného poslania. „Oni hneď zanechali siete a išli za ním.“ (Mt 4, 20) Prečo hneď? Lebo jednoducho cítili, že ich priťahuje. Takí rýchli a pohotoví neboli preto, že dostali príkaz, ale preto, že boli pritiahnutí láskou.
Na nasledovanie Ježiša nestačia dobré snaženia, treba každodenne počúvať jeho volanie. Len on, ktorý nás pozná a neskonale miluje, nám dá zájsť na hlbinu v mori života. Tak ako to urobil s tými učeníkmi, ktorí ho počúvli. Preto potrebujeme jeho slovo: počúvať uprostred tých tisícov každodenných slov to jediné, ktoré nám nehovorí o veciach, ale o živote. Drahí bratia a sestry, dajme v našom vnútri miesto Božiemu slovu! Čítajme si každý deň pár riadkov z Biblie. Začnime evanjeliom: majme ho otvorené doma na nočnom stolíku, nosme si ho so sebou vo vrecku alebo v taške, otvorme si ho v mobile, nechajme, aby nás každý deň inšpirovalo. Objavíme, že Boh je blízko, že osvetľuje naše temnoty a že s láskou privádza náš život na hlbinu. (z homílie 26. januára 2020)
„Na nasledovanie Ježiša nestačia dobré snaženia, treba každodenne počúvať jeho volanie. Len on, ktorý nás pozná a neskonale miluje, nám dá zájsť na hlbinu v mori života.“ (pápež František)
