SLOVO BL. V. HOPKA

Ježišu, ty si sa nestránil práce, ale s radosťou si pomáhal Matke. Ani ja sa nebudem strániť práce a pomôžem svojej matke, otcovi, blížnemu, zvlášť, ak je niekto v núdzi. Nezabudnem byť milosrdným, veď za veľa som vďačný rodičom.

Nebeská Matka, Ježiš ťa nám odovzdal z kríža. Si naša, nezabudni na to. Počúvam, ako mi hovorí Bohorodička: Ja som nezabudla, že som tvojou, ale nezabudol si ani ty, že si moje dieťa? Či žiješ tak, ako sa patrí na mariánske dieťa? Prosíš, aby som bola k tebe dobrá. Ja som k tebe dobrá, ale či si aj ty mojím dobrým dieťaťom? Len vtedy môže byť medzi nami harmonické porozumenie, keď sa obrátiš.

Ježiš ma naučil milovať svojich rodičov tak, ako on miloval svoju Matku. Miloval, ak išlo o plnenie povinností k svojmu Otcovi. Ty si povedal, že na prvom mieste je byť poslušným nebeskému Otcovi. Tomu rozumela aj tvoja Matka. Kiež by tomu rozumeli aj rodičia, že ak Ježiš volá ku kňazstvu, do rehole, že sa majú radovať, s radosťou dať súhlas, a nie tak, ako povedala jedna matka: „Dieťa, radšej ťa chcem vidieť v truhle ako v kláštore.“ Táto matka zabudla, že dieťa v prvom rade patrí Bohu. Ó, Ježišu, nauč nás takejto láske k rodičom aj k deťom.

Ježišu, ak si pomyslím na minulosť, mám čo ľutovať. Nebol som vždy rozumný, často som zabúdal byť vďačný rodičom, nepomáhal som im, bol som tvrdohlavý, hrubý, zabúdal som aj na to, že Bohorodička je moja Matka. Teraz si obnovujem túto vieru a chcem začať nový život podľa tvojho príkladu, Ježišu, Syn Panny Márie. Daj mi na to svoje požehnanie. Aj ty, Božia Matka, buď mojím častým hosťom. Chcem byť často v tvojom spoločenstve, pretože len tam sa naučím svätosti. Chcem byť svätým, lebo chcem byť spasený. Amen.

(Vasiľ Hopko: Kristus v nás. Rozjímania o Eucharistii; preložil F. Dancák)