SVEDECTVO (MM; foto: pexels.com)
Život našej rodiny prináša veľa veselých momentov. Kedysi som si rodičovstvo predstavovala všelijako, raz príliš ideálne, potom zasa tak zodpovedne, až som dostala strach. Realita však prekvapila celkom príjemne.
Pre mňa bola z tohto celku najdôležitejšia otázka odovzdávania viery. Brávali sme deti od „kočiara“ do chrámu, modlili sme sa doma, ako je pre veriace rodiny prirodzené, ale prišli sme do veku, keď už deti chápali viac, vytvárali si prvé návyky a začínali rozumieť aj tomu, že my veríme v Boha, a začali sa na to prirodzene pýtať. Boli chvíle, keď som sa obávala, či sa v nich tá viera zapáli… No a tu prišlo veľmi milé prekvapenie. Spomínam si na dve situácie.
Naša dcéra chcela sestričku, keďže už mala troch bratov. My ako rodičia sme jej vraveli, nech sa za to modlí. Prešiel nejaký čas a keď som jej bola dať krížik a pusu na dobrú noc, pýtam sa jej, či sa modlí. Odpovedala, že áno. To bol taký prvý príjemne „prekvapujúci“ moment, že to vzala vážne. O to väčšie prekvapenie bolo, že aj Pán Boh to vzal vážne a o nejaký čas sme zistili, že čakáme bábätko, a dokonca sa nám narodilo dievčatko. Dcérka sa sestričke veľmi potešila a vyjadrila to slovami: „Ale ja som sa modlila až za dve sestričky!“ Tak som zvedavá, čo nás v budúcnosti čaká. Človek rozumom chápe aj vie, že deti sú osobnosti a určite sa im Boh prihovára, a ony ho nejako tiež vnímajú, ale až takéto situácie vám to dovolia aj zažiť a vychutnať si ten moment prekvapenia.
Druhá situácia sa nám stala pri spoločnom obede. Bolo to v čase, keď som rozmýšľala, či si deti niečo pamätajú z tých „náboženských“ dialógov medzi nami, z kázní alebo nejakého času, ktorý s nami trávia na duchovných cvičeniach pre rodiny. Sedeli sme pri stole a strhla sa debata, čím bude jeden z našich synov. Vraví:„Ja budem Ježišov otec (úplne vážne)!“„Prosím?“„No, v škôlke sme vyfarbovali povolania a ja som farbil stolára.“ Tým myslel sv. Jozefa, ktorý bol tesárom. Starší syn sa opýtal: „A čo robila Ježišova mamka Mária?“ Padli rôzne možnosti, napr. tiež tesárka, krajčírka, žena v domácnosti, ktorá sa nám pozdávala najviac. „Ale čím naozaj bola?“ pýta sa starší, šesťročný. Mladší (päťročný), čo chce byť ako sv. Jozef, sa na neho úplne vážne zahľadel a vraví: „Ty nevieš? Veď predsa Božia Matka!“ No, nezmohli sme sa od úžasu na slovo… Nám to vôbec nenapadlo, i keď o tom vieme.
