ROZHOVOR (Jozef Petričko; foto: Radko Blichár)

Ako možno žiť na jednom území s Rómami? Otázka pramení z rôznych vzájomných skúseností spolužitia Slovákov a Rómov. Negatívne skúsenosti vzbudzujú strach, obavy o svoj život či majetok. A tak sa problémy mnohokrát snažíme riešiť úpravou štátnych zákonov a rôznymi dotáciami, ktoré majú slúžiť ako náplasť na ranu spoločnosti. Nikdy sa však nestanú skutočným riešením. To má v rukách iba Boh, ktorý aj cez Gréckokatolícku rómsku misiu svojím dotykom chce premieňať srdce človeka.

Myslím, že každému gréckokatolíkovi je známe, že v našej gréckokatolíckej metropolii prebieha pastorácia Rómov. Možno však nevieme kedy a ako sa to začalo.
V roku 2005 sme začali intenzívne hľadať priestory na vytvorenie pastoračného centra pre Rómov. Pokúsili sme sa získať Kukoreliho chatu v Hermanovciach, ktorá bola vtedy na predaj. Neskôr bola v ponuke Škola v prírode v Juskovej Voli. Taktiež prebehli aj rokovania so zástupcami VÚC, no to bolo priveľké sústo. Začiatkom roka 2005 mi Boh počas modlitby povedal, že to bude dom v Čičave, ktorý bude mať veľa okien a bude po ľavej strane cesty.

Vďaka otcovi Antonovi Pariľákovi sa nám podarilo skontaktovať s pánom Alexandrom Jacukom, ktorý bol ochotný dať do prenájmu pre potreby rómskeho pastoračného centra dom v Čičave.

Nebolo to jednoduché rozhodnutie, pretože to bol krok do neznáma, ktorý negatívne ovplyvňoval finančnú situáciu v našej rodine a občania v Čičave považovali vznik centra za ohrozenie. Báli sa, že do obce prídu aj neprispôsobiví Rómovia, no vladyka Ján Babjak toto rozhodnutie požehnal a jeho požehnanie cítime aj dnes.

Čo sa skrýva pod pojmom Gréckokatolícka rómska misia?
Gréckokatolícka rómska misia, skrátene GRM, je cirkevná organizácia a zároveň služba Cirkvi na pozdvihnutie Rómov. Jej nositeľmi sú kňazi, ktorí sú vyčlenení špeciálne na evanjelizačnú a pastoračnú službu Rómom, a tiež laici, či Rómovia, alebo Slováci, ktorí sa na tejto službe podieľajú ako pastorační asistenti.

Poslaním GRM je vyformovať aj uprostred rómskych komunít zdravé jadrá veriacich a vyformovaných Rómov, ktorí budú mať aj so svojou rodinou vplyv na komunitu, v ktorej žijú. V obciach, kde pôsobíme, je ich momentálne šestnásť, pracujeme na diele spásy ľudí paralelne s farskou pastoráciou. Momentálne sme šiesti kňazi a pôsobíme v štyroch okresoch Prešovského kraja. Budujeme pastoračné centrá pre Rómov, hľadáme domy na bývanie pre kňazov v tejto službe, robíme rôzne aktivity pre komunitu, usilujeme sa financovať laických spolupracovníkov.

Našou prioritou je formovať ľudí v malých spoločenstvách, organizovať pre deti, mladých aj dospelých pobytové alebo vzdelávacie aktivity mimo miestnej komunity, formovať terajších aj budúcich pastoračných spolupracovníkov a rómskych lídrov. Nakoniec sa usilujeme ľudí angažovať v rôznych službách, najmä pre miestne spoločenstvo a komunitu. Usilujeme sa podnecovať aj spoločné podujatia s inými cirkevnými spoločenstvami v obci.

Je to možno kontroverzný spôsob, lebo by sa očakávalo, že Slováci a Rómovia budú chodiť do chrámu spoločne. Ale pre historicky a vzťahovo poznačená realitu sme zvolili nasledujúcu stratégiu, ktorá má za úlohu dať rómskej misii a jej službe možnosť jej realizácie a potrebnú stabilitu. V rámci stratégie bolo treba mať kňazov dlhodobo pôsobiacich v misii, nájsť priestory, s ktorými by sa vedeli Rómovia stotožniť, vo veciach sviatostí spolupracovať s farnosťou a vo veciach rozvoja spolupracovať s rómskymi pastoračnými dielami.

Okrem toho sa usilujeme budovať kresťanskú rómsku kultúru. Formujeme kresťanské rómske kapely, amatérske divadelné kluby, vydávame časopis Rómska Samária, pripravujeme reláciu v Rádiu Lumen a svedectvá v Televízii Lux.

Ľudia majú často obavu, že ak niekde chceme vybudovať pastoračné centrum pre Rómov,  bude to pre obec ohrozenie. Domnievajú sa, že centrum prinesie do obce ďalších neprispôsobivých Rómov. Z hľadiska pätnásťročnej skúsenosti, v obciach, kde dlhodobo pôsobíme, aj miestni Rómovia prispievajú svojím dielom k rozvoju obce. Mnohí Rómovia sú naozaj skvelí a obetaví ľudia.

Máte v pláne zriadiť centrum pre Rómov v priestoroch bývalej lesníckej školy na Sigorde, pri Centre pre rodinu. Ako vznikla táto myšlienka?
Ako prirodzený následok rozvoja služby. Spočiatku bolo centrum v obci Čičava. V oblasti pastorácie Rómov bola Čičava „pupok sveta“. Akurát v  obci sa o to pramálo zaujímali. Dnes je to trocha inak. Tu sme zriadili prvé centrum. Aj pre aktivity, aj pre administratívu. Keď však vznikli centrá aj v iných obciach a okresoch, vznikla potreba vytvorenia zázemia, ktoré bude neutrálnejšie a pre všetkých. A tiež priestor na dlhodobejšie a pobytové aktivity. Osobne som túto myšlienku nosil v srdci od roku 2017. Hľadali sme kde. Nakoniec, verím, že nás takto viedol Svätý Duch, sme prišli ku kúpe budov na Sigorde. Teda centrum pre rodinu a centrum pre Rómov budú susedia. Možno je to pre našu cirkev prorocké.

Bude to veľa a rôznych vecí. Na to však treba mnoho schopných a skromných ľudí. Jednou z hlavných úloh bude ukazovať príklad spoločného života Rómov a Slovákov, že je to možné. Myslím tým v prvom rade tím ľudí, ktorí budú priamo v centre žiť, no aj ľudí, ktorí budú do centra prichádzať. Veď to je najdôležitejšie, žiť v láske. Či v rodine, či v komunite, či v spoločenstve. Vedieť si odpúšťať a napriek rozdielnostiam spolupracovať.

Ďalšou úlohou bude zastrešovať službu jednotlivých misijných centier v rámci Gréckokatolíckej cirkvi a podporovať spoluprácu s inými, najmä katolíckymi spoločenstvami. Tiež chceme vytvoriť administratívne centrum na podporu služby, prípravu a realizáciu rôznych projektov. Aby sa okresným centrám, ktoré sú dcérskymi organizáciami GRM s vlastnou právnou subjektivitou, ľahšie dýchalo.

Formovať služobníkov v rómskej misii je dôležitým prvkom služby od počiatku. Nejde len o laikov, ale aj o kňazov. Tiež podporovať budúcich klerikov a zasvätené osoby na spoluprácu či rozhodnutie sa pre misiu medzi Rómami. Prehlbovať, rozširovať a zreálňovať úlohu neformálnej platformy Savore.

Plánujeme misijnú službu posunúť aj do iných okresov. Pomáhať kňazom, ktorí sa pre túto misiu na Slovensku rozhodnú, získať pre nich bývanie a podporovať ich službu – v začiatkoch aj finančne.

Budeme sa snažiť dlhodobo podporovať rómske deti formou mentoringu. To znamená, že jeden dospelý sa venuje jednému dieťaťu. Je to náročné na získanie dôvery, ale najefektívnejšie, čo sa týka rozvoja a formácie dieťaťa.

V týchto oblastiach a tiež v oblasti zmierenia spolupracujeme s Umeleckým centrom F6 a kapelou F6. Na tejto veci však musia pracovať obe strany. Odpustenie môže byť vecou jedného, ale zmierenie vyžaduje aktívny postoj oboch strán.

Chceme kresťanskej, najmä gréckokatolíckej verejnosti dať viac nazrieť do našej práce a pozvať bratov a sestry, Slovákov, Rusínov…, ktorí sú vo viere dospelejšími, k misijnej angažovanosti pre Rómov. Chceme misiu zviditeľniť a získať priazeň i podporu. Veď aj od toho, aké hodnoty budú v rómskych rodinách zakorenené, závisí budúcnosť východného Slovenska.

Plánujete v tomto centre aj stálu kňazskú službu pre Rómov alebo iné nové aktivity?
Určite počítame s tým, že tam bude bývať kňaz, možno aj viacerí. Tiež by som bol rád, keby tam bývali aj laici, ktorí budú s kňazmi tvoriť evanjelizačný a formačný tím. Čo sa týka aktivít, keby som ich mal teraz menovať, bolo by to trocha neseriózne, lebo sme na začiatku. Poučený minulosťou viem, že snívať je príjemné, potrebné, ale niekedy aj nebezpečné. Lepšie je nechať sa viesť. Naučil som sa, že svoje nápady musím realizovať sám. Ale ak sa pripojím k Božím nápadom, tak som len asistent. Už len rozlíšiť, ktoré sú Božie a ktoré ľudské.

Najprv bude treba realizovať mnohé stavebné aktivity – urobiť rekonštrukciu priestorov. Tu budeme potrebovať pomoc mnohých Rómov aj ľudí, ktorí by nám pomohli s financiami aj materiálom. Radi by sme vytvorili priestor, ktorý by slúžil pre Rómov počas pobytových aktivít. Možno by na Sigorde mohol byť aj internát pre Rómov – stredoškolákov, ktorí by študovali v prešovských stredných školách a pripravovali sa na seminárnu formáciu, prípadne budúcu laickú službu.

Aký prínos bude mať zriadenie tohto centra pre jednotlivcov a pre spoločnosť?
To sa uvidí o niekoľko rokov. O snahách som povedal, úspešnosť nech potom zhodnotia iní. Ide nám, samozrejme, o to, aby sme ľudí, Rómov i Slovákov, ovplyvnili. No viac ide o to, aby sme boli blízko Bohu a aby sme k nemu priviedli ďalších ľudí. Božie ovplyvnenie je určite kvalitnejšie ako ľudské. My sa chceme usilovať to Bohu nekaziť, ale byť pri tom a robiť celej veci zázemie. Veď bez neho nemôžeme nič urobiť. A v tejto veci je to jednoznačné.