SLOVO NA ÚVOD (košický eparcha)
Sviatok Obrezania podľa tela nášho Pána nám pripomína, že podľa Mojžišovho zákona bolo treba splniť povinnosť po ôsmich dňoch od narodenia obrezať každého chlapca vyvoleného národa. Splnením zákona svätý Jozef s Pannou Máriou dávajú najavo svoju spolupatričnosť s vyvoleným národom. Túto spolupatričnosť s Božím ľuďom dávala Bohorodička najavo po celý svoj pozemský život, ba aj po svojom nanebovzatí. Preto spolu s ňou začíname nový rok, ktorý je pre nás zároveň jubilejným rokom zázračného slzenia jej ikony v Klokočove. Dekrét Apoštolského stolca udeľuje odpustky veriacim, ktorí počas nastávajúceho roka navštívia naše pútnické miesto v Klokočove.
Tak ako Presvätá Bohorodička, aj my by sme mali vyjadriť náš jasný postoj spolupatričnosti k novozákonnému Božiemu ľudu, ktorým je Cirkev. Stačí, ak vstúpi do nášho vedomia jej vážny postoj súcitu a počas celého roka sa premietne do našich vzťahov s každým človekom, ktorý potrebuje našu blízkosť. Preniknúť do psychológie súcitu znamená uvedomiť si, že každý opravdivý súcit je závislý od úprimných medziľudských vzťahov a k ich budovaniu je povolaný každý človek. Diabol a svet chce v nás potrebu súcitu zničiť už v zárodku tým, že nášmu vedomiu podsúva mnohé nemorálne vzťahy, ktoré deformujú ľudskosť a prirodzenú túžbu človeka po súcite a ľudskej blízkosti.
To, že sa do popredia dostáva viac kultúra smrti a tzv. nové ľudské práva zamerané na LGBTI a genderovú ideológiu, svedčí, že mnohým ide viac o absolutizovanie vlastného ja než o láskavý a súcitný vzťah k druhému. Pre človeka je však dôležité, aby budoval svoju ľudskosť vcítením sa do problému a bolesti druhého a chápaním lásky ako obety sebadarovania pre druhého. Ak sa láska stane iba sebaláskou zameranou na chvíľkový pôžitok, človek i spoločnosť prestanú byť citliví na súcit a lásku k druhému.
Vtedy, keď Máriin Syn zomieral na kríži, ona stála pod krížom, a vtedy, keď ľud Zemplína strádal pre údery vojenských hôrd, ona znova plakala, aby plačom vzbudila súcit a zahnala hrubosť vojakov. Prejavy súcitu a lásky nie sú zložitou úlohou, ale jednoduchou účasťou na bolesti iných. Toto sa učme od Panny Márie a po celý jubilejný rok vnímajme svoju úlohu byť súcitnými v rozličných okolnostiach života rodiny, v kolegiálnom súcite a v spoločenskej empatii.
Mária neprezentovala pred svetom veľa, len súcitne stála pri svojom Synovi až po kríž. A túto blízkosť s ním udržiava svojou spolupatričnosťou s Cirkvou, ktorá je Kristovým mystickým telom. Preto sa aj my k nej utiekame a v rozličných situáciách svojho života chceme zostať dôstojnými ľuďmi so súcitom, rešpektujúc prirodzený i morálny Boží zákon.
Panna Mária zostala pri Kristovom kríži, zostala pri trpiacom ľude Zemplína a zostáva pri človeku aj dnes, keď vstupuje do biedy a nešťastia.
Nech Presvätá Bohorodička, ktorej slzy na ikone v Klokočove hovoria o láske a súcite Matky, vyprosí všetkým jej ctiteľom mnohé milosti od Krista – jej Syna, a k tomu hojnosť Božieho požehnania do nastávajúceho jubilejného roka našej plačúcej ikony.