RECENZIA (Jaromíra Sedláková; foto: Juraj Gradoš)

Aj v kontexte 30. výročia nežnej revolúcie a spomienok na politických väzňov totalitného režimu možno pozitívne hodnotiť vydavateľský počin Vydavateľstva Petra, n. o., v Prešove, v ktorom v tomto roku vyšla zaujímavá kniha s názvom V nádeji vzkriesenia. Rozhovory s vladykom Jánom Eugenom Kočišom o (ne)obyčajnom živote.

Jej autor otec Ľubomír Petrík, protosynkel Prešovskej archieparchie a docent na Gréckokatolíckej teologickej fakulte Prešovskej univerzity, uvádza, že kniha „nie je písaná prísne odborným či vedeckým štýlom, ale rozprávačským a memoárovým“. Ponúka vážne i úsmevné spomienky 93-ročného emeritného biskupa Kočiša, ktorý bol tajne vysvätený za kňaza aj biskupa. Viac ako tri roky bol v pomocných technických práporoch. Potom tajne kňazsky pôsobil medzi veriacimi Gréckokatolíckej cirkvi, ktorá bola v tom čase zakázaná. Začiatkom roku 1958 ho chytili a odsúdili na štyri roky, z ktorých si nakoniec odpykal a ťažko odpracoval dva. Krátko bol aj osobným tajomníkom blahoslaveného biskupa Vasiľa Hopka, oficiálne potom postupne pôsobil na viacerých miestach. Z niekoľkých tajne vysvätených gréckokatolíckych biskupov z bývalého Československa sú iba dvaja, ktorých tajné biskupské svätenie Svätá stolica uznala a zverejnila. Jedným z nich je práve vladyka Kočiš. Po verejnej biskupskej vysviacke sub conditione (s podmienkou) 15. mája 2004 v Prahe pôsobil ako pomocný biskup Pražského apoštolského exarchátu s titulom abrittský titulárny biskup.

Kniha má 309 strán rozdelených do trinástich kapitol. Ich názvy prezrádzajú zaujímavé čítanie: Detstvo na Zemplíne, Príprava na kňazstvo, Pétepák a tajný kňaz, Tajná pastorácia a skrývanie, Zatknutý, odsúdený a väznený, Práca a tajné pôsobenie po skončení väzenia, Tajná biskupská vysviacka, Vzkriesenie Gréckokatolíckej cirkvi, Rok v Klenove a dvadsaťjeden rokov na ordinariáte, Z Prešova do Ďurďoša, z Ďurďoša do Prahy, Pomocný biskup v Prahe a návrat do Prešova, Posolstvo života a svedectvá ľudí, Tlačové správy a báseň. Kniha sa začína predslovom prešovského arcibiskupa metropolitu Jána Babjaka SJ. Nechýba ani prehľadný životopis vladyku Kočiša či menný register.

Kniha sa dobre číta, čo poukazuje na schopnosť vladyku Kočiša pútavo rozprávať a schopnosť otca Petríka otázkami posúvať dej a zaujímavo rozprávané slovo knižne spracovať. V knihe s pevnou viazanou väzbou je množstvo farebných aj čiernobielych fotografií.

Rozprávanie čitateľa vtiahne do udalostí, ktoré sú známe, ale dostávajú osobitý odtieň vďaka pohľadu vladyku Jána Eugena, ale aj do tých, ktoré doteraz čitateľ nemohol poznať. Pri niektorých je plusom, ak už čitateľ trocha pozná ich širší kontext. Pomôžu aj poznámky pod čiarou so základnými informáciami zo schematizmu.

Kniha môže byť nápomocná aj historikom, ale hlavne je príjemným a poučným čítaním pre tých, ktorí majú radi zaujímavé knihy. Možno je namieste poznámka: keby takýchto memoárov bolo viac.

Na záver ponúkam z knihy toto pokorné posolstvo otca biskupa Kočiša: „Ja som bol vždy nástrojom v Božích rukách a cítil som sa, ako keď na vodu položíte korkovú zátku, tá sa drží na hladine a dáva sa unášať vodou. Podobne aj ja. Kto som ja bez Boha? Boh so mnou konal svoje dielo, riadil môj život. Ja som bol vždy len náhradník, ktorého si Boh použil. Som celý život iba ako na záhumní…“

Tak už len odporúčanie vziať knihu do rúk a čítať.