SVEDECTVO (Stanka; foto: pxhere.com)
V tom čase som šla na duchovné cvičenia do Cerovej ku krížovým sestričkám. Boh to zariadil práve tak, že presne v tom čase tam bol môj pozemský patrón, ktorý mi bol pridelený spoločenstvom Angelus, do ktorého som v tom čase patrila už niečo vyše roka. Volá sa otec Štefan Bysziek a modlil sa za rozpoznanie môjho povolania, ktoré pre mňa pripravil dobrý a láskavý Boh. Tieto duchovné cvičenia mi dali veľmi veľa síl do ďalších dní a mesiacov, ktoré ma čakali.
Krátky čas po návrate z cvičení sme putovali do Medžugoria. A práve na tomto mieste sme sa s Jarom rozišli. Bola som smutná a zároveň nahnevaná. Nechápala som, prečo sa tak rozhodol, a chcela som si nahovoriť, že sa ma to nedotklo, že som silná a že to zvládnem. No opak bol pravdou. A práve nebeská Matka ma celý týždeň posilňovala a dávala mi silu a chuť kráčať ďalej. Tak som sa pomaly zmierovala s rozchodom. No ani po návrate sa mi nedarilo na to všetko zabudnúť. Nerozumela som Božím zámerom. Napĺňal ma hnev a sebaľútosť. Asi po dvoch mesiacoch od nášho rozchodu mi to došlo. Uvedomila som si, že Jara som vnímala ako svoju modlu, ktorá mi bránila v bližšom vzťahu s Bohom. Keď som to pochopila, začal sa v mojom srdci rodiť pokoj a už som sa na Jara nedokázala hnevať. On sa počas nášho triapolmesačného rozchodu z času na čas ozýval a zaujímal sa, ako sa mám. Spočiatku som sa na to aj hnevala, lebo som na neho chcela zabudnúť. Ale po rozhovore s jednou kamarátkou som si nakoniec uvedomila, že Boh nás učí odpúšťať a milovať. Aj tento môj postoj sa zmenil. Rozhodla som sa mu napísať mejl, že ak chce, môžeme ostať kamarátmi. Vyšli sme si teda na čaj. Bol to príjemný večer, ale Jara som už videla inými očami. V mojom srdci vládol pokoj a láska, ktorú som k nemu vtedy cítila, už nebola sebecká a majetnícka, ale láska, ktorá dáva slobodu, aj keď trpí. Láska, ktorá sa daruje, aj keď nedostáva nič.
O dva týždne Jaro za mnou prišiel s tým, že veľa uvažoval a uvedomil si, že chce byť so mnou a že ma ľúbi. Vtedy mi povedal aj jednu nádhernú vetu: „Ak ti všetko odpustil Boh, kto som ja, aby som to tiež neurobil. Ja viem, že si sa zmenila a že Boh ti dal nové srdce.“ V apríli 2013, vo veľkonočné ráno, ma požiadal o ruku. Snúbenecký čas trval presne rok, pretože v apríli 2014 sme sa pred sviatkom Božieho milosrdenstva vzali. Toto je príbeh večnej Lásky a milosrdenstva v mojom živote. Bohu som dala do rúk svoj život a on mi ho naplnil neskutočným šťastím, o ktorom sa mi ani nesnívalo. Pretože ani „ucho nepočulo, ani oko nevidelo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú“. A to si už neviem ani len predstaviť, aké krásne to bude v nebi ;-).
(dokončenie z predchádzajúcich čísel)
