SLOVO SVÄTÉHO OTCA (Marek Baran; foto: vaticannews.va)
Byť svedkami nádeje a pevnej viery aj v časoch tragických udalostí a vojen dneška bola hlavná myšlienka príhovoru Svätého Otca Františka pred modlitbou Anjel Pána.
„Evanjelium dnešnej nedele, ktorá je predposlednou v liturgickom roku (Lk 21, 5 – 19), nám predkladá Ježišovu reč o konci čias. Ježiš ju vyslovuje pred Jeruzalemským chrámom, budovou obdivovanou ľuďmi pre jej monumentálnosť a nádheru. Ale on prorokuje, že zo všetkej tej krásy chrámu a z tej veľkoleposti ,nezostane kameň na kameni; všetko bude zborené‘ (Lk 21, 6). Zničenie chrámu, predpovedané Ježišom, nie je obrazom konca dejín, ako skôr cieľa dejín. Skutočne, Ježiš svojim poslucháčom, ktorí chcú vedieť, ako a kedy sa udejú tieto znamenia, odpovedá typickým apokalyptickým jazykom Biblie. Používa dva obrazy, ktoré sú zdanlivo protichodné. Ten prvý predstavuje rad desivých udalostí: katastrofy, vojny, hladomory, vzbury a prenasledovania, ten druhý je ubezpečujúci: ,Ani vlas sa vám z hlavy nestratí‘ (Lk 21, 18). Najprv je to realistický pohľad na dejiny poznačené pohromami, násilnosťami a traumami, ktoré zraňujú tvorstvo, náš spoločný dom, ľudskú rodinu, ktorá v ňom býva, aj samotné kresťanské spoločenstvo. Pomyslime na toľké vojny dneška, na toľké pohromy. Druhý obraz – obsiahnutý v Ježišovom uistení – nám hovorí, aký postoj má zaujať kresťan pri prežívaní týchto dejín, poznačených násilím a rozbrojmi.
A aký je postoj kresťana? Je to postoj nádeje v Bohu, ktorý umožňuje nedať sa zroniť tragickými udalosťami. Naopak, tie sú príležitosťou vydať svedectvo. Kristovi učeníci nemôžu zostať otrokmi strachov a úzkostí. Sú, naopak, povolaní mať svoje miesto v dejinách, zamedzovať ničivej sile zla s istotou, že ich konanie dobra vždy sprevádza Pánova prezieravá a ubezpečujúca jemnosť. Toto je výrečný znak toho, že Božie kráľovstvo prichádza k nám, že sa približuje uskutočnenie sveta tak, ako to chce Boh. To on, Pán, sprevádza našu existenciu a pozná konečný cieľ vecí a udalostí. Pán nás volá k spolupráci na budovaní dejín, aby sme sa spolu s ním stali tvorcami pokoja a svedkami nádeje v budúcnosť spásy a vzkriesenia. Viera nám dáva kráčať s Ježišom po neraz krivolakých cestách tohto sveta v istote, že sila jeho Ducha zdolá sily zla a podrobí ich moci Božej lásky. Láska je vyššia, láska je mocnejšia, pretože je to Boh: Boh je láska.
Príkladom sú nám kresťanskí mučeníci – naši mučeníci, aj z našich čias, ktorých je viac ako tých z prvopočiatkov. Napriek prenasledovaniam sú mužmi a ženami pokoja. Oni nám odovzdávajú dedičstvo, ktoré si máme chrániť a napodobňovať: evanjelium lásky a milosrdenstva. Najcennejší poklad, ktorý nám bol darovaný, a najúčinnejšie svedectvo, aké môžeme dať našim súčasníkom, je odpovedať na nenávisť láskou, na urážku odpustením. Aj v našom každodennom živote. Keď nás urazia, zabolí to, ale treba zo srdca odpustiť. Keď sa cítime byť nenávidení, modlime sa za toho, kto nás nenávidí.
Nech Panna Mária podopiera svojím materským príhovorom našu každodennú cestu viery v nasledovaní Pána, ktorý riadi dejiny.“ (príhovor zo 17. novembra 2019)
„Viera nám dáva kráčať s Ježišom po neraz krivolakých cestách tohto sveta v istote, že sila jeho Ducha zdolá sily zla a podrobí ich moci Božej lásky.“ (Svätý Otec František)
