SLOVO V RODINE (Jozef Miňo; foto: flickr.com)

Jedným z mnohých svedectiev dobrého kresťanského života je šťastné manželstvo a rodina, ktorá je dôkazom Božej dobroty v tomto svete. Cez takéto rodiny Boh prejavuje svoju starostlivosť. Samozrejme, nemôžeme zatvárať oči pred realitou dnešnej doby.

Štatistiky hovoria o manželstvách, ktoré sa rozvádzajú, o voľných zväzkoch, v ktorých žijú muž a žena na spôsob manželstva (konkubinát). V roku 2017 na sto uzavretých manželstiev pripadlo tridsaťjeden rozvodov. Sme svedkami toho, že čoraz viac detí sa rodí mimo manželstva. Kým do 90. rokov počet detí narodených mimo manželstva nepresahoval desať percent celkového počtu narodených detí, podľa posledných dostupných štatistík je to až štyridsať percent.

V týchto štatistikách sú zahrnutí aj veriaci ľudia. Určite by bolo veľavravné percento sviatostných manželstiev, ktoré boli rozvedené civilným súdom. Tieto štatistiky rozvodovosti hovoria o realite dnešných „moderných“ trendov v našej spoločnosti. Sekularizmus zasiahol naše rodiny. Preto sa mnohokrát stretávame s otázkami, ako môže sviatostne prežívať svoj život veriaci katolík po rozvode. Keďže manželská zmluva ustanovená Stvoriteľom a vybavená jeho zákonmi, ktorou muž a žena neodvolateľným osobným súhlasom ustanovujú medzi sebou spoločenstvo celého života, je svojou prirodzenou povahou zameraná na dobro manželov a na plodenie a výchovu detí (porov. Kódex kánonov východných cirkví – CCEO, kán. 776 – § 1), manželia sú pred Bohom a vo svedomí viazaní svojím manželským sľubom. Z Kristovho ustanovenia platné manželstvo medzi pokrstenými je tým samým sviatosťou, ktorou sa manželia na obraz dokonalej jednoty Krista a Cirkvi spájajú s Bohom a sviatostnou milosťou akoby zasväcujú a posilňujú. Podstatnými vlastnosťami manželstva sú jednota a nerozlučiteľnosť, ktoré v manželstve medzi pokrstenými z dôvodu sviatosti nadobúdajú osobitnú pevnosť. (porov. CCEO, kán. 776 – § 2 a 3)

Odlúčenie pri platnosti manželstva
Cirkev pamätá na dobro svojich detí aj vtedy, keď síce majú platné manželstvo, ale nemôžu svoje manželstvo reálne žiť, či už je rozvedené civilným súdom, alebo jednoducho manželia spolu nežijú v jednej domácnosti aj bez rozsudku o rozvode. Ide o prípady, keď sú odlúčení a ich manželstvo pred Bohom a pred Cirkvou je platné aj napriek civilnému rozvodu. Teda platí aj záväzok spoločného života v jednej domácnosti. Zväčša civilný súd všeobecne konštatuje, že manželstvo je trvalo rozvrátené a neplní svoju spoločenskú funkciu. V týchto prípadoch veriaci katolíci, ak túžia žiť sviatostným životom, môžu žiadať svojho eparchiálneho biskupa cez svojho farára o povolenie osobného odlúčenia počas trvania manželstva a o povolenie pristupovať k sviatostiam.

Jeden z dôvodov na povolenie odlúčenia je nevera jedného z manželov. Samozrejme, veľmi sa odporúča, aby prišlo k odpusteniu medzi manželmi pre dobro manželstva a rodiny. V kánone 863 § 3 sa hovorí: „Ak nevinná manželská stránka dobrovoľne prerušila spoločenstvo manželského života, musí do šiestich mesiacov predložiť kauzu odlúčenia kompetentnej autorite, ktorá prihliadajúc na všetky okolnosti má zvážiť, či nevinnú manželskú stránku nemožno priviesť k tomu, aby vinu odpustila a odlúčenie nepredlžovala.“

Ďalším dôvodom na povolenie odlúčenia je, keď niektorý z manželov činí spoločný manželský život manželovi alebo deťom nebezpečným alebo príliš ťažkým. Môže ísť o rôzne dôvody, napr. alkoholizmus, rodinné násilie, týranie, drogy, rôzne druhy závislostí… Tým poskytuje druhej stránke legitímny dôvod na odlúčenie. (porov. CCEO, kán. 864)

Ako treba postupovať
Veriaci cez svojho farára dáva žiadosť o povolenie osobného odlúčenia. Žiadosť je písomná a je v nej uvedený žiadateľ, dátum a miesto uzatvorenia manželstva a iniciály spolumanžela. V žiadosti treba stručne opísať faktický stav, prečo manželia žijú odlúčene, či už manželstvo bolo rozvedené, akým súdom a kedy. K žiadosti treba doložiť cirkevný sobášny list a keď je manželstvo rozvedené, tak aj kópiu rozsudku o rozvode. Príslušný farár k tejto žiadosti pripojí svoje odporúčanie a žiadosť predloží miestnemu hierarchovi, ktorý rozhodne o dovolení osobného odlúčenia a povolenie pristupovať k sviatostiam.

Žiadateľ sa zaviaže, že bude žiť naďalej v manželskej vernosti (teda nemá žiadneho trvalého partnera vo svojej domácnosti) a ak pominú dôvody na osobné odlúčenie, má ochotu prijať naspäť svojho manželského partnera. Ak by žiadateľ uzatvoril nové civilné manželstvo alebo si našiel iného životného partnera, už nemôže pristupovať k sviatostiam pre blízku a dobrovoľnú príležitosť na hriech, ktorým je nevera. Povolenie sa zvyčajne dáva najprv na určitý čas, aby sa postupne prehodnotila životná situácia žiadateľa.

Skúmanie platnosti manželstva
Ak sa manželia rozvedú a rozpadne sa cirkevne platné manželstvo, môže jeden z manželov alebo obaja podať žiadosť na príslušný cirkevný súd o preskúmanie platnosti manželstva. Nie je to cirkevný rozvod, ako to poniektorí vnímajú a prezentujú. Cirkevný súd, ktorý prijme podanie na preskúmanie manželstva, z určitého titulu, ktorý je zadefinovaný v žalobnom spise, skúma, či manželstvo bolo platne uzavreté – či vôbec manželstvo vzniklo.

Kánonické právo pozná tri okruhy – ak neboli dodržané, tak manželstvo nemohlo vzniknúť. Prvým okruhom sú zneplatňujúce manželské prekážky, napríklad príslušný vek snúbencov, prekážka existujúceho manželstva, predchádzajúca a trvalá impotencia, pokrvenstvo… Tieto prekážky sú presne definované kánonickým právom. Preto sa má v príprave pred sobášom urobiť všetko preto, aby sa vylúčila prítomnosť manželskej prekážky, napríklad aj cez ohlášky.

Druhým okruhom je forma slávenia manželstva. Iba tie manželstvá sú platné, ktoré sa slávia podľa posvätného obradu pred miestnym hierarchom alebo miestnym farárom, alebo pred kňazom, ktorého delegoval jeden z nich a aspoň dvoma svedkami. Za posvätný je tento obrad považovaný samotnou účasťou kňaza požehnávajúceho a asistujúceho (porov. CCEO, kán. 828). Ak táto forma uzatvárania manželstva nie je dodržaná, tak sa slávi manželstvo neplatne. Sú to manželstvá katolíkov uzatvárané iba civilnou formou bez príslušného dišpenzu, manželstvá, ktoré požehná aj kňaz, ale nemá právomoc požehnať konkrétne manželstvo bez delegácie.

Tretím okruhom, ktorý môže spôsobiť nulitu manželstva, je oblasť manželského súhlasu. Manželský súhlas je akt vôle, ktorým sa muž a žena neodvolateľným zväzkom navzájom odovzdávajú a prijímajú, aby ustanovili manželstvo. Manželský súhlas nemôže nahradiť nijaká ľudská moc (porov. CCEO, kán. 817). Takto môže byť neplatne slávené manželstvo, ak napríklad niekto uzatvára manželstvo pod nátlakom alebo z veľkého strachu, alebo je uvedený do omylu ohľadom osoby, alebo má psychickú chorobu a nie je schopný uzavrieť manželstvo. Toto všetko cirkevný súd na základe žaloby presne stanoveným postupom podrobne preskúma. Ak sudcovia počas procesu nadobudnú morálnu istotu, že pri slávení manželstva buď mali snúbenci prekážku, ktorá robí manželstvo neplatným, alebo bola chyba formy slávenia manželstva, alebo nebol daný manželský súhlas, ktorým manželstvo vzniká, vyhlásia rozsudkom manželstvo za neplatne uzavreté.

Ak je rozsudok právoplatný a vykonateľný, môže takýto veriaci, ktorého manželstvo cirkevný súd vyhlási za neplatné, uzavrieť nové cirkevné manželstvo. Dôležité je povedať, že pred podaním žaloby na cirkevný súd treba vyhľadať odbornú pomoc, aby žalobný spis obsahoval všetko, čo je nutné na začatie procesu o neplatnosti manželstva aj so všetkými prílohami.

Cirkev sa stará o všetkých veriacich, aby mali prístup k mnohorakej Božej milosti, aj tej sviatostnej. Boh je ten, kto uzdravuje vzťahy a lieči bolestí našich duší. Modlime sa za naše manželstvá a rodiny, aby boli miestom prežívania viery a svetlom pre tento svet.