BIOETIKA (Jozef Glasa; foto: flickr.com)
Alternatívna medicína predstavuje postupy a praktiky, ktoré síce na pohľad vyzerajú ako výkony lekára či iného zdravotníka, ale v skutočnosti sú svojou podstatou mimo medicíny a racionálneho a vedeckého poznania, či skôr proti nim. A to nielen proti poznaniu v oblasti medicíny, ale nezriedka aj iných vied – napríklad fyziky, chémie či biológie.
Zakladajú sa na celkom inom – „alternatívnom“ chápaní sveta, ľudského tela, zdravia aj choroby. Stavajú na neinformovanosti alebo na nedostatočnom vzdelaní, či poučení ľudí, ktorí vo svojej chorobe či iných ťažkostiach hľadajú pomoc. Až zúfalo. Lebo prirodzená ohraničenosť ľudského života, smrť, nevyliečiteľná choroba, úbytok síl a schopností tela i mysle človeka v starobe alebo chorobe, situácia odkázanosti na druhých, dlhodobé zdravotné ťažkosti, postihnutie či iné obmedzenia sa dnes javia ako čosi neprijateľné. Ako zlyhanie. Medicíny, vedy, spoločnosti. Ba niekedy aj ako zlyhanie človeka samého. Nevedel či nevedela si si to vybaviť? Nejako zariadiť?
Paradoxne sa toto všetko deje v čase, keď medicína a najnovšie technológie skutočne prinášajú nové, účinné možnosti liečby chorôb a pomoci človeku v situácii zdravotného postihnutia. Také, o akých sa lekárom ani pacientom ešte pred pár rokmi ani nesnívalo. Alternatívna medicína tak úspešne parazituje na dnes veľmi rozšírenom, ale chybnom presvedčení o všemohúcnosti súčasnej medicíny. Navonok sa pacientovi javí, ako by bola medicínou samou. Ale lepšou. Prírodnou, neškodnou. A účinnou aj tam, kde obyčajní lekári už pomôcť nevedia. Psychika chorého a jeho blízkych potom spôsobia, že sa u pacienta akýsi pozitívny efekt občas aj objaví. Nie je však zvyčajne o nič lepší ako účinok placeba (klinicky neúčinného prostriedku). Keď to nefunguje, to nič. „Však aj lekári hovorili, že daná vec sa vyliečiť nedá.“ Alternatívna medicína má výborný marketing. Zarába na dôvere, nešťastí či zúfalstve človeka a ľudí. Zodpovednosť je napokon na chorom. Alebo na tej kritizovanej normálnej medicíne. Ak sa na ňu pacient napokon obráti.
Ako teda hodnotiť etickú stránku alternatívnej medicíny? Zdanlivo nevinnou obeťou sa tu javia pacienti alebo ich blízki, ktorí „zázračné“ lieky, procedúry či praktiky kupujú, zháňajú alebo platia. Ich zjavnou chybou však je až naivná ľahkovernosť voči neodborníkom. (Navyše často ide o nelekárov, či dokonca o nezdravotníkov.) Nedostatočne kritické myslenie. Priveľká dôverčivosť pri práci s informáciami, či už s tými internetovými, reklamnými (v populárnych časopisoch, televízii alebo u Dr. Googla), alebo aj s odporúčaniami „jedna pani povedala“. Poľahčujúcou okolnosťou je neúprosný tlak vlastnej choroby či utrpenia blízkeho človeka. Ochota pomôcť. Aj snaha domôcť sa v beznádejne vyzerajúcej situácii ľahko dostupného, ľudsky zabezpečeného zázraku.
Závažnejšiu morálnu zodpovednosť však majú tí, ktorí praktiky alebo produkty alternatívnej medicíny vykonávajú alebo ponúkajú, rozširujú, propagujú či predávajú. Ak sú dokonca lekármi alebo zdravotníckymi pracovníkmi, prehrešujú sa veľmi vážne proti etike vlastného povolania. Tá im prikazuje konať odborne a zodpovedne. V najlepšom záujme pacienta. A používať pri tom svoje odborne kultivované schopnosti, spojené so znalosťami, poznatkami aj s pravým umením svojho povolania. To všetko sú povinní rozvíjať, aktualizovať v súlade s pokrokom odborného poznania. A zachovať čisté od všetkej hlúposti, bludu a skazenosti. Akokoľvek lákavo by sa azda javil finančný prospech z opačného, neetického konania.
Nemalá zodpovednosť padá aj na regulátorov zdravotníctva. V danej krajine aj v medzinárodnom priestore. Ide o ministerstvo zdravotníctva, jeho odborné a výkonné zložky, nariadenia a výnosy. O zodpovednú prácu parlamentu. Sú povinné vytvárať také právne, etické aj ekonomické prostredie, aby sa v danej krajine či na danom kontinente darilo dobrej, kvalitnej medicíne a zdravotnej starostlivosti – a neotváral sa široký priestor a živná pôda rôznym škodlivým alternatívam.
