SLOVO O IKONE (Milan Gábor; foto: ru.wikipedia.org)
Už sme sa v predchádzajúcich článkoch zmienili o tom, že Bohorodička si často sama vyberala miesta, kde si želala, aby sa jej vzdávala úcta aj prostredníctvom jej divotvorných ikon. Mnohokrát na to použila Bohu zasvätené osoby, či už biskupov, alebo kňazov, ale najmä mníchov. A takouto je aj ďalšia ikona.
Čuchlomská (Galičská) ikona Bohorodičky – rus. Чухломская (Галичская)
Ikona sa zázračným spôsobom zjavila v roku 1350 sv. Abrahámovi Čuchlomskému (Galičskému), divotvorcovi (liturgická pamiatka 20. júla). Za mnícha ho podstrihol prepodobný Sergej Radonežský. Abrahám túžil po prísnom asketickom živote, preto sa s požehnaním Sergeja Radonežského odobral do Čuchlomského kraja v okolí miest Čuchloma a Galič v Kostromskej oblasti na západe vtedajšej Rusi. Tu si na úpätí vrchu postavil skromný príbytok, kde prežíval svoj duchovný život. Často sa modlil: „Bohorodička, sprevádzaj mňa hriešneho svojím príhovorom u svojho Syna a Boha, kvôli ktorému som odišiel na toto pusté miesto. Tebe, Božia Matka, predkladám tieto prosby, lebo ty si útechou pre nás všetkých.“ Istého dňa začul po modlitbe neznámy hlas, ktorý ho nabádal, aby vystúpil na vrch. Keď vystúpil na vrchol, na strome uvidel ikonu Bohorodičky s dieťaťom Kristom typu milujúcej, nežnej Božej Matky (eleusa, umilenije), ku ktorej sa túlil a ktorej sa lícom dotýkal Kristus. Užasnutý starec nebol schopný dívať sa na ňu, pretože z nej vyžarovalo oslepujúce svetlo. Prežehnal sa a padol na kolená. Dlho plakal dotknutý Božou milosťou. Vtom sa mu hlas prihovoril: „Abrahám, vstaň a vzchop sa!“ Ikona sama zostúpila zo stromu do náruče starca, ktorý citoval slová evanjelia: „Čím som si zaslúžil, že matka môjho Pána prichádza ku mne?“ Potom vrátil ikonu späť na strom a celú noc sa tam modlil.
Starec chcel odísť s ikonou na miesto, ktoré si Bohorodička sama vyberie. Keď zaspal, v sne počul hlas: „Abrahám, zostaň, kde si, lebo tu nájdeš spásu nielen ty, ale aj tí, ktorí tu na toto miesto kvôli duchovnému životu prídu. Postavíš tu príbytok, ktorý zasvätíš môjmu menu, kde budeš nachádzať duchovnú útechu ty aj tvoji učeníci. Neopustím vás a budem pri vás celý čas so všetkým, čo budete potrebovať.“ Prepodobný sa poďakoval Božej Matke za prísľub a na hore postavil drevenú kaplnku a kéliu, kde v mlčaní a duchovnej námahe prežíval svoj život.
Netrvalo dlho a ľudia sa dozvedeli o divotvornej ikone i starcovi, ktorý tam žije. Galičské knieža Demeter Feodorovič sa obrátil na starca s prosbou, aby aj s ikonou prišiel do mesta. Neodvážil sa oponovať kniežaťu, preto na loďke preplával Galičské jazero. Pred bránou mesta ho už očakávalo duchovenstvo, národ i knieža s rodinou. S veľkou bázňou prebral z rúk starca divotvornú ikonu a v sprievode ju vniesli do soboru, kde ju umiestnili na čestnom mieste. Pred ikonou sa prepodobný Abrahám pomodlil, posvätil vodu a pokropil ňou knieža i ostatných. Chorí, ktorých z celého mesta priniesli do cerkvi, sa po pokropení svätenou vodou a dotyku s ikonou uzdravovali. Abrahám vyrozprával kniežaťu o zjavení i o túžbe, aby sa na tom mieste postavil monastier. Knieža na tento zámer daroval peniaze. Najprv bola postavená Cerkev Zosnutia Bohorodičky a v 60. rokoch 14. storočia na brehu Čuchlomského jazera aj abrahámovský pokrovský mestský (Avraamijev Pokrovskij Gorodeckij) mužský monastier, ktorého prvým igumenom bol prepodobný Abrahám. Preto sa divotvorná ikona nazývala aj Gorodecká. Abrahám zomrel v roku 1375 a jeho ostatky sú uložené v monastieri.
V 2. polovici 17. storočia bola ikona prenesená do kamennej cerkvi postavenej na mieste starej kaplnky. V roku 1773 ju ozdobili pozlátenou striebornou rizou. V roku 1932 ikonu zobral k sebe posledný pôsobiaci kňaz otec Alexej Strigaľov, ktorý zomrel mučeníckou smrťou. Nevedno, kde sa ikona v súčasnosti nachádza.
Ikona zobrazuje Božiu Matku po hruď s dieťaťom Kristom na ľavej ruke, ktorou si ho túli k sebe, pričom pravicou sa jemne dotýka jeho ľavej ruky.
19.júla 1991, v predvečer sviatku prepodobného Abraháma, bola po dlhých 60 rokoch slávená liturgia v novoobnovenom monastieri. Ikona slávi liturgickú pamiatku 28. mája a 20 júla.