SLOVO SVÄTÉHO OTCA (Marek Baran; foto: wikimedia.org)
Svätý Otec František počas homílie na Misijnú nedeľu povzbudil kresťanov k tomu, aby s odvahou ohlasovali evanjelium životom a vyšli v ústrety bratom.
„Nenarodili sme sa na to, aby sme zostali na zemi a uspokojili sa s prízemnými vecami. Narodili sme sa preto, aby sme dosiahli výšiny, aby sme sa stretli s Bohom a bratmi. No kvôli tomu treba vystupovať nahor: treba zanechať horizontálny život, bojovať proti gravitačnej sile egoizmu, uskutočniť exodus von z vlastného ja. Vystupovať vyžaduje námahu, no je to jediný spôsob, ako možno vidieť všetko lepšie. Je to, ako keď ideme do hôr a iba na samom vrchu spozorujeme tú najkrajšiu panorámu a pochopíme, že bez tej cesty stúpajúcej nahor by sme ju nikdy neuvideli A tak ako v horách nemôžeme dobre vystupovať, ak sme príliš zaťažení vecami, aj v živote sa treba odľahčiť od toho, čo nepotrebujeme.
Je to tiež tajomstvo misie: na to, aby sme vyrazili, potrebujeme niečo zanechať. Kvôli ohlasovaniu sa treba zriekať. Vierohodné ohlasovanie nespočíva v pekných slovách, ale v dobrom živote: v živote služby, ktorý sa dokáže zrieknuť mnohých materiálnych vecí. Tie spôsobujú zakrpatenie srdca, robia nás ľahostajnými a uzatvárajú nás do seba samých. Spočíva v živote, ktorý sa vzďaľuje od zbytočností zahlcujúcich srdce a ktorý nachádza čas pre Boha a pre druhých. Vystupovať a zostupovať. Kresťan je teda neustále v pohybe. Stále vychádza. Choďte – to je aj Ježišov príkaz v evanjeliu. Každý deň stretávame veľa ľudí. No kráčame v ústrety ľuďom, ktorých stretáme? Vzťahujeme na seba Ježišovo pozvanie alebo si robíme po svojom? Všetci očakávajú niečo od ostatných, kresťan však ide smerom k ostatným. Ježišov svedok nikdy nie je tým, komu majú byť ostatní dlžní svoje uznania. Sám je dlžníkom lásky voči tomu, kto ešte nepozná Pána. Ježišov svedok kráča v ústrety všetkým. Nielen tým svojim, tým zo svojej skupinky. Ježiš hovorí aj tebe: „Choď, nepremárni príležitosť svedčiť!“
Brat, sestra, Pán od teba očakáva to svedectvo, ktoré namiesto teba nemôže vydať nikto iný. Cirkev ohlasuje správne, len ak žije ako učeníčka. A učeník každý deň nasleduje svojho Majstra a zdieľa spolu s ostatnými radosť z toho, že je učeníkom. Nie podmaňovaním, nanucovaním, získavaním prozelytov, ale svedectvom. Tým, že si sú učeníci navzájom rovní a s láskou ponúkajú lásku, ktorú prijali. Toto je misia: darovať veľkou mierou čistý vzduch tomu, kto žije ponorený do znečistenia sveta; prinášať na zem pokoj, ktorý nás naplní radosťou zakaždým, keď stretávame Ježiša na vrchu, v modlitbe; ukazovať svojím životom aj slovami, že Boh miluje všetkých a nikdy sa nikým neunaví.
Drahí bratia a sestry, každý z nás má misiu, každý z nás ,je misiou na tejto zemi‘ (Evangelii gaudium, 273). Sme tu, aby sme svedčili, žehnali, utešovali, pozdvihovali, odovzdávali Ježišovu krásu. A tak do toho! Ježiš od teba veľa očakáva. Pán je istým spôsobom dychtivý po tých, ktorí ešte nevedia, že sú milovanými deťmi nebeského Otca, bratmi, za ktorých dal život, a Svätého Ducha. Chceš utíšiť Ježišovu dychtivosť? Kráčaj s láskou v ústrety všetkým, lebo tvoj život je vzácnou misiou. Nie je príťažou, ktorú treba strpieť, ale darom, ktorý treba ponúkať. Do toho! Bez strachu kráčajme v ústrety všetkým!“ (úryvok homílie z 20. októbra 2019)
„Toto je misia: darovať veľkou mierou čistý vzduch tomu, kto žije ponorený do znečistenia sveta; prinášať na zem ten pokoj, ktorý nás naplní radosťou zakaždým, keď stretávame Ježiša na vrchu, v modlitbe.“ (Svätý Otec František)
