SLOVO BL. V. HOPKA

Ježišu, idem k tebe s oduševnením, pretože od teba – keď ťa uvidím v jasliach – naučím sa mnohému, čo potrebujem pre môj život. Idem k betlehemskému Ježišovi, pretože veľmi potrebujem betlehemského ducha. Spolieham sa na to, že aj ja budem mať takú radosť, toľko milostí, koľko jej mali prví klaňajúci sa vo svätej noci. Ľutujem všetky svoje hriechy, ktorými som urazil
nevinné malé dieťa, Ježiša. Skláňam sa, pretože do betlehemských jaslí môžu vojsť len pokorní. Príď, dieťa Ježiš, do môjho srdca. Chcem ťa tak milo privítať, ako milo ťa privítala Bohorodička, ako milo ťa privítal svätý Jozef, anjeli, pastieri. Chcem ťa prijať tak sväto, ako ťa prijímali svätí.

A keď sa mi to tak nepodarí, prosím, aby sa zbožnosť všetkých svätých vo mne spojila, aby som s takou
zjednotenou zbožnosťou prijal teba, drahé dieťa, do svojho srdca. Pomôž mi, aby som zo dňa na deň lepšie prijímal, zo dňa na deň bol svätejší, čistejší, pokornejší. Amen.

(Vasiľ Hopko: Kristus v nás. Rozjímania o Eucharistii; preložil F. Dancák)