SLOVO O IKONE (Milan Gábor; foto: skit-chernigovsky.ru)
S oblasťou Černigova na severozápade Ukrajiny sa spája ďalšia ikona s názvom Getsemanská, ktorá je vernou kópiou Černigovsko-eliášskej ikony Bohorodičky, o ktorej sme už písali.
Černigovsko-getsemanská ikona Bohorodičky (rus. Черниговская – Гефсиманская)
Ikona bola namaľovaná v 1. pol. 18. stor. na plátne s rozmermi o niečo väčšími ako pôvodná. V roku 1852 ju odovzdala Alexandra Gregorievna Filipová Getsemanskému skítu (pustovni) pri Trojicko-sergejevskej lavre. Po smrti otca Alexandra Gregorievna spoločne s matkou a dvomi mladšími sestrami zostali na istý čas neďaleko Choťkovského monastiera. Matka odovzdala do opatery svoje dcéry mníške, ktorú poznala, a odišla do Moskvy, kde ťažko ochorela a niekoľko mesiacov sa nemohla vrátiť k deťom. Alexandra aj so sestrami v tom čase žili v dome kňaza Jána Alexejeva, v izbe, kde sa nachádzala na plátne maľovaná Černigovsko-eliášska ikona Bohorodičky. Dievčatá už dlhší čas nemali správy o mame, a tak sa najstaršia z dcér Alexandra začala vrúcne modliť pred ikonou Božej Matky. Onedlho sa mama vrátila k deťom úplne zdravá. Videli v tom zázračnú pomoc a ešte viac si zamilovali ikonu, pred ktorou sa vrúcne modlili. Nasledujúci deň sa pred ikonou pomodlili Moleben k Bohorodičke.
Keď sa rodina chystala na odchod do Moskvy, Alexandra poprosila kňaza, či by im nevedel zabezpečiť kópiu ikony. Povedal im, že keď sa usadia na novom mieste, daruje im originál, pred ktorým sa modlili. V septembri 1826 teda Alexandra dostala Černigovsko-eliášsku ikonu Bohorodičky.
V roku 1852 sa rodina rozhodla ikonu darovať na dôstojné miesto, kde by bola uctievaná i chránená. Alexandra sa o tom porozprávala s predstaveným Trojicko-sergejevskej lavry, archimandritom Antonom. S jeho požehnaním ju previezli do jaskynnej cerkvi Getsemanského skítu. Čoskoro sa začali diať zázraky. Prvý a neobyčajný zázrak, ktorý bol aj zdokumentovaný, sa udial na začiatku indiktu, nového liturgického roka, 1. septembra 1869. Tekla Adrianovna z Tulskej gubernie trpela osem rokov paralýzou končatín. Lekári jej nevedeli pomôcť. Chorú na jej žiadosť vozili po svätých miestach. To jej prinášalo duchovnú útechu, no nie telesné uzdravenie. Až počas pobytu v skíte sa udial zázrak. Keď ju priviezli a vniesli do jaskynnej Cerkvi sv. archanjela Michala, priznala sa, že cítila strach, ktorý sa zároveň spájal s radosťou. Preniesli ju k ikone, pred ktorou zvolala: „Pustite ma!“ S prekvapením ju pustili a sama stojac na nohách padla tvárou na zem. Dlho sa vrúcne modlila. Potom vstala a s pomocou priateľov prešla na vlastných nohách po cerkvi, kde si uctila ikony a mošči (relikvie). Moskovský metropolita Inocent, ktorý prišiel do lavry na slávenie sviatku Sergeja Radonežského, sa dopočul o uzdravení a želal si vidieť uzdravenú. Rozprával sa s ňou a zaujímal sa o jej život. Na druhý deň – 26. septembra navštívil metropolita skít a nariadil, aby sa pred divotvornou ikonou slávila bohoslužba. Od toho času začali k ikone prichádzať početné zástupy. Do začiatku 20. storočia sa po modlitbách pred ikonou udialo viac ako sto zázračných uzdravení z rôznych chorôb, ktoré sú zdokumentované.
V roku 1922, po zatvorení skítu, bola ikona prenesená do moskovskej Cerkvi sv. Sergeja Radonežského. Aj napriek tomu, že z nariadenia štátnej moci bola v roku 1938 cerkev zatvorená a väčšina ikon spálená, túto sa podarilo zachrániť. Cerkev bola v roku 1991 obnovená, no ikona sa tam už nevrátila.
Všeobecne najznámejšou kópiou Černigovsko-getsemanskej ikony je tá, ktorá víta pútnikov Trojicko-sergejevskej lavry. Ikona je typu hodigitrie. Zobrazuje Božiu Matku po pás s dieťaťom Kristom sediacom na ľavej ruke, ktorý žehná pravicou a v ľavici drží zvitok. Obaja sú korunovaní. Ikona slávi svoju liturgickú pamiatku na začiatok indiktu.
