SVEDECTVO (Dáša)
Takto v roku 2010 som rozmýšľala, čo so svojím životom. Vždy som túžila svojím životom ukázať, že Boh je a že je láska. Zdalo sa mi, že by som teda mala byť rehoľníčkou a veľmi ma to oslovovalo. Zároveň som túžila po rodine, napriek tomu, že som si vôbec nebola istá, či by som bola dobrou manželkou, matkou a či dokážem vytvárať rodinu, po akej túžim. Doma som videla, akým trápením vie byť manželstvo. Nechcela som, aby moje rozhodnutie vychádzalo z mojich túžob, ktorým som nedôverovala, ani aby bolo akýmsi únikom. Chcela som sa už niekam nasmerovať, ale nedokázala som to. Stáť a čakať sa zdalo byť tým jediným, čo môžem spraviť. Akoby som nemohla žiť svoj život zmysluplne a bola som z toho nešťastná. Dostala som sa k spoločenstvu Angelus, ktoré sa modlí za spoznanie svojho povolania. Vďaka modlitbám som ho spoznala – dennodenne hľadať Božiu vôľu, dôverovať Bohu, dôverovať, že ak sa ním úprimne chceme nechať viesť, on nás povedie. Ak milujeme Boha a chceme žiť tak, aby sme ho životom chválili, tak žijeme podľa jeho vôle. Nespokojnosť a netrpezlivosť vystriedal pokoj a radosť, ktoré vychádzali z tohto poznania.
A v tom čase som stretla človeka, ktorý je teraz mojím snúbencom a onedlho, ak Pán Boh dá, stane mojím manželom. Verím tomu, že Boh si praje, aby som bola po jeho boku a on po mojom.
A moje dennodenné hľadanie Božej vôle pokračuje ďalej. Teraz ju už však nebudem hľadať sama. Budeme hľadať spolu a dôverovať, že Boh nás povedie. Že nám vždy ukáže, kde nás chce mať a dá nám silu ísť tam. Žiť jeho vôľu. A v neposlednom rade aj radosť z nej, keďže Boh chce, aby sme boli šťastní.
Preto modlitba Anjel Pána zostáva aj naďalej mojou pomocou pri spoznávaní Božej vôle, ale aj vďakou za môj život, ktorý sa takto snažím prežiť najlepšie, ako dokážem. Som veľmi rada, že toto spoločenstvo funguje. Budem sa za vás modliť.
