HISTORICKĚ MIESTA (Martin Mráz) Máriapócs je jedno z najstarších mariánskych pútnických miest v dnešnom Maďarsku. Prvá písomná zmienka o obci pochádza už z roku 1280, jej dejiny sú však späté s gréckokatolíkmi žijúcimi v súčasnosti na území niekoľkých štátov stredovýchodnej Európy.
Všetci gréckokatolíci pod Karpatmi boli stáročia spojení v jednej materskej Mukačevskej eparchii. Územie tohto biskupstva sa od polovice 17. storočia stalo miestom náboženských vojen medzi vládnucim cisárskym katolíckym rodom Habsburgovcov a miestnymi protestantskými kniežatami. Jednoduchý ľud, ktorý pre vojnové pustošenie najviac trpel, hľadal v tých nepokojných časoch útechu vo svojich chrámoch. Práve v tomto období sa začína séria niekoľkých „zázračných“ udalostí na území historickej Mukačevskej eparchie, ktoré sú dodnes známe ako slzenie ikon Božej Matky.
Jedna z takýchto ikon, ktorá je dodnes dôvodom pútí mnohých gréckokatolíkov zo Slovenska, je aj ikona z Máriapócsa. Podľa tradície sa 4. novembra 1696 pred touto ikonou modlili veriaci miestnej farnosti. Vtedy zbadali, ako sa výraz jej tváre zmenil, zosmutnela a z jej očí začali vytekať slzy. Ikona slzila nepretržite až do 8. decembra. Za toto obdobie sa v tom čase malý drevený chrám v Máriapócsi stal miestom mnohých návštev. Okrem domácich veriacich prichádzali aj ľudia zo vzdialeného okolia: roľníci, úradníci, vojaci, ako aj generál Corbelli, veliteľ cisárskeho vojska vo východnom Uhorsku. Cirkevné vyšetrovanie preukázalo, že ide o jav nevysvetliteľnej povahy sprevádzaný aj telesnými uzdraveniami.
V marci 1697, na príkaz cisára Leopolda I., bola ikona prevezená do Viedne a uložená v Dóme sv. Štefana, kde sa nachádza dodnes. Obraz bol nesený do Viedne v slávnostnom sprievode, ktorý sa na niekoľko dní zastavil aj v Košiciach. Tu nechali jezuiti namaľovať tri kópie tejto ikony. Jedna z nich zostala v Košiciach, odkiaľ bola po vyhnaní jezuitov prenesená do chrámu v Malej Vieske pri Košiciach, ktorá dnes tvorí súčasť obce Družstevná pri Hornáde. Dodnes je to jedno z pútnických miest Košickej arcidiecézy.
Na miesto pôvodnej ikony v Máriapócsi bola umiestnená kópia, ktorá v roku 1715 aj v roku 1905 znova slzila.
Malý drevený chrám v Máriapócsi nepostačoval veľkému množstvu pútnikov, ktorí tam začali prichádzať. Preto bol v roku 1749 posvätený základný kameň nového chrámu, ktorý dokončili v roku 1756. Dve veže boli dokončené až o sto rokov neskôr.
Samotná máriapocská ikona Božej Matky sa radí k byzantskému typu ikony, nazývanej aj hodigitria. Ide o zobrazenie Márie, ktorá v ľavej ruke drží Ježiša a pravou rukou ukazuje na neho. Bola napísaná okolo roku 1675 na podklade oveľa staršej byzantskej ikony Božej Matky. Na jej zadnej strane sa nachádza nápis: „Ja, Boží sluha, som nechal namaľovať tento obraz na odpustenie mojich hriechov.“
Mariánske pútnické miesto v Máriapócsi zostalo otvorené aj počas obdobia komunizmu. V roku 1988 pápež Ján Pavol II. vyhlásil, že „Máriapócs je miestom jednoty, kde veriaci mnohých národov uctievajú materinskú lásku Márie, ktorá sa trápi pre hriechy svojich detí a kvôli nim sa neochvejne prihovára u svojho božského Syna Ježiša… Všetky tieto národy sem prichádzajú, aby spojili svoje slzy so slzami Panny a takto ich očistili a spojili s jedinou spásonosnou obetou Ježiša Vykupiteľa.“ Sám sv. Ján Pavol II. sa pridal k tomuto veľkému zástupu pútnikov, keď v roku 1991 osobne navštívil Máriapócs.
