SLOVO SVÄTÉHO OTCA (Marek Baran)
Poď aj ty!
Svätý Otec František pred modlitbou Anjel Pána pozval ľudí, aby v tomto prázdninovom čase nezabúdali prichádzať k Ježišovi. Povedal: „V dnešnom evanjeliu Ježiš hovorí: ,Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním‘ (Mt 11, 28). Ježišov výrok nie je vyhradený iba niekomu z jeho priateľov. Nie, obracia sa ním na všetkých tých, ktorí sú unavení a gniavení životom. Napokon, kto by sa mohol cítiť byť z tohto pozvania vyňatý? Pán pozná, aký ťažký vie byť život. On vie, že srdce vyčerpávajú mnohé veci: sklamania a zranenia z minulosti, bremená, ktoré treba niesť, i príkoria, ktoré treba znášať v súčasnosti, neistoty a starosti o budúcnosť. Zoči-voči tomuto všetkému je prvým Ježišovým slovom pozvanie. Pozvanie pohnúť sa a reagovať: ,Poďte.‘ V situácii nezdarov je chybou zostať nehybne ležať na lopatkách. Zdá sa to samozrejmé, no aké ťažké je reagovať a otvoriť sa! Nie je to ľahké. V tmavých okamihoch príde človeku ako prirodzené, že chce zostať iba sám so sebou a dumať nad tým, aký nespravodlivý je život, akí nevďační sú druhí, aký zlý je svet a tak ďalej. Všetci to poznáme. Neraz sme už takúto hroznú situáciu zažili. Ale keď sa takto uzavrieme do seba, všetko vidíme čierne. Môže to dospieť dokonca až k tomu, že si na smútok zvykneme a on sa v nás udomácni. Takýto smútok nás zráža k zemi, tento smútok je hrozná vec. Ježiš nás, naopak, chce vytiahnuť z týchto pohyblivých pieskov, a preto každému hovorí: ,Poď! Ty, ty aj ty.‘ Úniková cesta spočíva vo vzťahu, v tom, že natiahneš ruku a pozdvihneš zrak k tomu, ktorý ťa skutočne miluje. Vyjsť zo seba samého ale nestačí. Treba vedieť, kam sa treba vydať. Veľa cieľov je totiž klamlivých: sľubujú úľavu a rozptyľujú len na chvíľu, uisťujú o pokoji a obveseľujú, ale potom zanechajú človeka v osamelosti, v akej bol predtým. Sú to iba ohňostroje. A tak Ježiš ukazuje, kam má človek ísť: ,Poďte ku mne.‘ Koľkokrát v životných ťažkostiach alebo v situácii, ktorá nám spôsobuje zármutok, skúšame o nich hovoriť s niekým, kto by nás vypočul, s priateľom, s odborníkom… Robiť to je veľmi dobré. Ale nezabúdajme na Ježiša! Nezabúdajme sa otvoriť práve jemu a vyrozprávať mu náš život, zveriť mu osoby a situácie. Možno sú v našom živote isté ,zóny‘, ktoré sme mu ešte nikdy neotvorili a ktoré zostali v tme, lebo ešte nikdy neuzreli Pánovo svetlo. Každý z nás má svoj vlastný príbeh. A ak máte nejakú tú tmavú zónu, vyhľadajte Ježiša, choďte za misionárom milosrdenstva, choďte za kňazom, choďte. Choďte teda k Ježišovi a vyrozprávajte mu to. Dnes hovorí každému: ,Odvahu, nepoddávaj sa ťažkostiam života, neuzatváraj sa pre strachy a hriechy, ale príď ku mne!‘ Ježiš nás očakáva, očakáva nás neustále; no nie preto, aby čarovne rozriešil naše problémy, ale aby nás v nich urobil silnými. Ježiš nám nesníma životné bremená, ale úzkosť srdca; neberie nám z pliec kríž, ale nesie ho s nami. S ním sa každé bremeno stáva ľahkým, lebo on je tá posila, ktorú hľadáme. Keď do života vstúpi Ježiš, prichádza pokoj, ktorý zostáva aj uprostred skúšok, v útrapách. Poďme k Ježišovi, dajme mu svoj čas, stretnime sa s ním každý deň v modlitbe, v dôvernom osobnom dialógu; navyknime si na jeho slovo, bez strachu objavujme jeho odpustenie, sýťme sa jeho chlebom života: pocítime, ako sme milovaní, pocítime jeho útechu. Učme sa prichádzať za Ježišom, a zatiaľ čo budeme počas letných mesiacov hľadať trochu odpočinku od toho, čo unavuje telo, nezabudnime nachádzať pravú regeneráciu v Pánovi.“ (úryvok príhovoru z 9. júla)
Horieť láskou k Pánovi
Na sviatok svätých apoštolov Petra a Pavla Svätý Otec František povzbudil veriacich k vyznávaniu Ježiša svojím životom: „Vyznanie, to je to Petrovo evanjelium, keď sa Pánova otázka zo všeobecnej mení na konkrétnu. Ježiš sa totiž najprv opýtal: ,Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?‘ (Mt 16, 13). Z tejto ankety vychádza z viacerých strán najavo, že ľud považuje Ježiša za proroka. A tak Majster kladie učeníkom otázku, ktorá je naozaj rozhodujúca: ,A za koho ma pokladáte vy?‘ V tejto chvíli odpovie iba Peter: ,Ty si Mesiáš, Syn živého Boha.‘ Hľa, vyznanie: uznať v Ježišovi očakávaného Mesiáša, živého Boha, Pána vlastného života. Túto životne dôležitú otázku Ježiš dnes adresuje nám. Všetkým nám. Je to rozhodujúca otázka, pred ktorou neplatia odpovede podľa okolností, pretože v hre je život: a životná otázka si žiada životnú odpoveď. Pretože málo osoží poznať články viery, ak nevyznávame Ježiša ako Pána nášho vlastného života. Dnes sa nám pozerá do očí a pýta sa: ,Kým som pre teba?‘ Akoby povedal: ,Som ešte Pánom tvojho života, nasmerovaním tvojho srdca, dôvodom tvojej nádeje, tvojou neochvejnou dôverou?‘ So sv. Petrom dnes aj my obnovme našu životnú voľbu ako učeníci a apoštoli. Prejdime nanovo od prvej Ježišovej otázky k tej druhej, aby sme k nemu patrili nielen slovami, ale aj skutkami a životom. Kto vyznáva Ježiša, vie, že sa od neho nežiada len vyjadrovať názory, ale dať život; vie, že nemôže veriť vlažným spôsobom, ale je povolaný, aby horel láskou; vie, že v živote sa nemôže nechať voľne unášať alebo si hovieť v blahobyte, ale musí vziať na seba riziko zájdením na hlbinu, každodenným darovaním seba samého. Kto vyznáva Ježiša, je ako Peter a Pavol: nasleduje ho až do konca. Nie len do istej miery, ale až do konca. A nasleduje ho jeho cestou, nie našimi cestami. Jeho cesta je cesta nového života, radosti a vzkriesenia, cesta, ktorá prechádza aj cez kríž a prenasledovania.“ (úryvok homílie z 29. júla)
„Tak veľmi treba živiť kresťanskú nádej, tú nádej, ktorá dáva nový pohľad, schopný objaviť a vidieť dobro.“ (twitter Svätého Otca Františka z 30. júna)
