MINIROZHOVOR (Stanislav Gábor) Otec Miroslav, vyše osem rokov ste pracovali na Apoštolskej nunciatúre v Bratislave. Aký bol, podľa vás, prínos vášho pôsobenia?
Pri svojom príchode na Slovensko si otec nuncius M. Giordana uvedomil realitu obradovej rôznorodosti. Povedal si, že keď na Slovensku Cirkev dýcha dvoma pľúcami, má dýchať dvoma pľúcami aj v praktickom živote apoštolskej nunciatúry. Chcel, aby medzi spolupracovníkmi bol aj gréckokatolícky kňaz. Myslím si, že to bolo správne rozhodnutie, pretože z vlastnej skúsenosti viem, koľko svetla som mohol vniesť do jemu dovtedy neznámych vecí týkajúcich sa života našej miestnej cirkvi či praktických obradových záležitostí.

Počas vášho pôsobenia na nunciatúre sa v Katolíckej cirkvi na Slovensku udialo viacero významných udalostí. Ktoré vám utkveli v pamäti?
Pre mňa osobne bolo vždy veľkým zážitkom, keď som sprevádzal otca nuncia počas rôznych slávností, na ktoré ho pozývali naši vladykovia. Všade sa prihovoril milým a povzbudivým slovom, a to dokonca po slovensky. Bolo sympatické vnímať jeho snaživé čítanie homílie či pozdravu, ktorými sa prihováral našim veriacim. Samozrejme, vyskytli sa aj problémy, ktorým bolo treba čeliť. A značnou mierou k ich prekonaniu prispieval práve otec nuncius svojou múdrosťou nadobudnutou počas dlhoročného pôsobenia v službách Svätej stolice v početných krajinách sveta. Pri všetkom vždy dôsledne apeloval na vernosť evanjeliu, učeniu Cirkvi a nástupcovi svätého apoštola Petra.

Nastúpili ste na nové pôsobisko. V čom spočíva vaša služba teraz?
Od 1. mája je mojím novým pôsobiskom Farnosť Narodenia sv. Jána Krstiteľa pri kláštore redemptoristov v Koroleve na Zakarpatskej Ukrajine, kde pôsobím ako správca farnosti. Situácia je tu z mnohých hľadísk zložitá, ale vždy je to výzva, aby sme usilovne pracovali na šírení Božieho kráľovstva medzi ľuďmi.