Presvätá Bohorodička pri svojom zjavení vo Fatime oznámila, že prvý krok k lepšej budúcnosti
má byť pokánie. Vojna je najväčším trestom, aký Boh posiela na svet. Boh posiela na človeka
tento ťažký trest pre jeho hriechy, rúhania a krivdy, s ktorými ho hriešni ľudia deň i noc urá-
žajú. Tak cirkevné, ako aj svetské dejiny nás učia, že koľkokrát ľudia odstúpili od Boha a pustili
sa hriešnou cestou, toľkokrát prišiel na nich trest vo forme hladu, moru alebo v najstrašnejšej
forme, vo vojne. A v akej miere sa zväčšili hriechy moderného človeka, v takej miere zväčšili
sa aj úžasné ukrutnosti modernej vojny, a to nielen na zemi a na mori, ale aj vo vzduchu. Boh
sa neteší nášmu nešťastiu a skaze. Veď sám hovorí ústami svojho proroka: „Nemám záľubu
v smrti bezbožného, ale v tom, že sa obráti od svojho spôsobu života a bude žiť.“ (Ez 33, 10)
Láska Boha k človeku ani teraz nevyhasla. V tom momente, keď opustíme svoj hriešny život,
na oblohe nášho života zasvieti slnko Božieho milosrdenstva. Príčinou takej strašnej svetovej
katastrofy a smrti miliónov mladých ľudí, zničenia miliardových cenností, nie je ani Stalin, ani
Churchill, ale jedine naše hriechy. Ako skoro sa navrátime podľa príkladu Ninivčanov k Bohu,
tak skoro bude koniec Božiemu trestu a nastane túžobne očakávaný pokoj, blahobyt, nastane
blažený čas lásky, spravodlivosti a blaženosti. A aby sa to všetko uskutočnilo čím skôr, v prvom
rade závisí od nás. Boh čaká len naše pokánie. On je skôr hotový odpustiť a vynahradiť dobro,
ako sa hnevať a karhať zlo. Čo znamená pokánie činiť v praktickom živote? Nič iné, ako chrániť
sa zlého a činiť dobro. Musíme sa každý deň pobožne pomodliť ráno a večer, musíme v nedeľu
a vo sviatok pozorne vypočuť svätú službu Božiu; musíme sa chrániť opilstva, nečistoty a preklínania.
Len keď sme to všetko urobili, môžeme povedať, že sme učinili pokánie.
(z pastierskeho listu biskupa Gojdiča z roku 1943 o potrebe pokánia v čase vojny)