HISTORICKÉ OSOBNOSTI (Jaroslav Coranič) Juraj Bizanci (Bizancij, Bizanský) sa narodil v roku 1657 vo Veľkom Rakovci (Велікій Раковец) vo vtedajšej Berežskej župe na Podkarpatskej Rusi. Kňazskú vysviacku prijal v roku 1701 z rúk mukačevského biskupa Jána Jozefa de Camillisa. Ako farár pôsobil vo farnosti Veľký Kalov (Nagy Kalló) v Sabolčskej župe, odkiaľ neskôr ako archidiakon riadil archidiakonát a komitát Transtibiscanus. 17. októbra 1705 bol biskupom de Camillisom vymenovaný za vizitátora pre rumunských kňazov v Biharskej župe.
Po smrti de Camillisa sa vyhrotili kompetenčné spory ohľadne vymenovania mukačevských biskupov, ktoré boli ešte viac skomplikované rôznymi tvrdeniami o nekánonickom jestvovaní samotného biskupstva. Svätá stolica, uhorský prímas a ostrihomský arcibiskup, jágerský biskup a cisársky panovník tak nominovali rozdielnych kandidátov. K zneprehľadneniu tohto stavu prispel aj vzbúrený František II. Rákoci, ktorý tiež trval na svojom kandidátovi. V období rokov 1707 – 1715 bolo sedem uchádzačov o mukačevský biskupský stolec. Jedným z nich bol aj Juraj Bizanci, ktorého za mukačevského biskupa vymenoval v roku 1710 František II. Rákoci. 9. apríla 1713 jágerský rímskokatolícky biskup Štefan Telekessy vymenoval Bizanciho za obradového vikára pre gréckokatolíkov v Jágerskom biskupstve. O dva roky neskôr (4. mája 1715) bol vymenovaný za generálneho vikára Mukačevskej eparchie. Až po zjednotení názorov cirkevnej a svetskej vrchnosti bol Bizanci navrhnutý za kandidáta na mukačevský biskupský stolec. Pápež Klement XI. ho 15. februára 1716 vymenoval za titulárneho sebastenského biskupa a mukačevského apoštolského vikára. Po vymenovaní podľa tradícií východnej Cirkvi vstúpil do Rádu sv. Bazila a prijal meno Gennadios. Biskupskú vysviacku prijal 21. decembra toho roka z rúk zjednoteného przemyšlského biskupa.
S menom biskupa Bizanciho je spojený začiatok administratívnej podriadenosti mukačevských biskupov jágerským biskupom. Ešte v roku 1715, keď bol zvolený za kandidáta na biskupa, musel pred jágerským biskupom Š. Telekessym zložiť formálnu prísahu, že mu bude preukazovať poslušnosť, úctu a podriadenosť, ktorú si neskôr vyžadovali aj ostatní jágerskí biskupi. Týmto skutkom sa mukačevskí biskupi prakticky stali pomocnými biskupmi jágerských biskupov a kňazi kaplánmi latinských farností. Tento stav podporil aj cisár Karol VI., ktorý v cisárskom dekréte z 8. novembra 1716 vymenoval J. G. Bizanciho iba za titulárneho biskupa a správcu mukačevskej oblasti, a nie eparchie.
Juraj Genadij Bizanci spravoval svoje biskupstvo sedemnásť rokov (1716 – 1733). Počas svojho episkopátu sa postaral o nápravu náboženského a cirkevného života v biskupstve. Pod jeho vedením bola úspešne rozvíjaná a napĺňaná únijná myšlienka. V poslednom roku jeho biskupskej služby bol napokon dokončený zjednocovací proces v biskupstve, keď k únii prešli posledné farnosti v Marmarošskej župe.
22. júla 1733 Juraj Bizanci vo veku 77 rokov zomrel v baziliánskom Kláštore sv. Mikuláša na Černečej hore v Mukačeve, kde boli v tamojšej krypte uložené aj jeho telesné ostatky.