SLOVO NA TÉMU (Dada Kolesárová) Symboly sprevádzajú ľudstvo od počiatku. Sú to skratky hlbokých obsahov. Stretávame sa s nimi na každom kroku. V doprave, v úradoch, na rôznych zariadeniach a prístrojoch, v hovorenej reči, v textoch… Slovníkom tejto pretechnizovanej doby a internetu by sme ich mohli nazvať aj urýchľovačmi komunikácie. Akousi optikou prenosu veľkého objemu dát. Predstavte si len najstarší symbol kresťanov – rybu. Koľko dôležitých informácií sa skrýva za jednoduchým grafickým znakom: rybári, množstvo, voľnosť, jednoduchosť, ale aj oveľa hlbšie a tajomnejšie obsahy, ako napr. kresťan, vzkriesenie, nový život, patriť niekomu, byť chytený…

No symboly sú symbolmi iba pre tých, ktorí chápu ich podstatu, ktorí sa cez tento obal vedia prehrýzť až k jadru veci. Dnešný človek v tomto materiálnom svete používa množstvo symbolov (a ani si to neuvedomuje), no akosi stráca cit pre chápanie nadprirodzených symbolov – znakov, ktorých obsahy nie sú horizontálne, prízemné, ale vertikálne – tie, ktoré poukazujú na to, čo je dole, no hlavne na to, čo je hore, čo prevyšuje náš život a poznanie. Preto moderný človek často ostáva bezradný pred ikonami v našich chrámoch. A pritom mnohé z nich sú nádherné a majú čo povedať. Ak sa necháme unášať ich podmanivou silou, nebudú pre nás iba vhodným doplnkom chrámových priestorov, ale dokážu v nás prebudiť, ako to hovoria múdri ľudia, existenčné čítanie, pretože sú viditeľným prejavom toho, v čo ako kresťania veríme, a teda aj prostriedkom vyučovania a odovzdávania viery.

V postupoch starých byzantských majstrov ikonopiscov nájdeme aj krátke slovné charakteristiky vonkajšieho vzhľadu svätca – ikonizmy, akési návody na spôsob zobrazenia. Už na veľmi starých sinajských ikonách nájdeme plne zavedený typ zobrazenia apoštola Petra, s ktorým sa stretávame dodnes.
Klasické ikonostasy a ikonopisecké zobrazenia na stenách chrámov, ktoré sa riadia bohatou východnou ikonografiou, pomocou symbolov (tvarových, farebných, proporčných, kompozičných) a príbehov pozdvihujú našu myseľ i srdce a upriamujú nás na cestu svätosti. Doslova nás vyzývajú, aby sme sa stávali obrazom svätého Boha. Tak ako tí, ktorí nás už predišli do večnosti. Preto na niektorých viacradových ikonostasoch môžeme nájsť aj rad apoštolov (zvyčajne tretí alebo štvrtý). Zobrazení sú samostatne, v dvojiciach alebo aj trojiciach. To záviselo od miesta na ikonostase a veľkosti chrámu. Poradie apoštolov nie je celkom ustálené, ale v strede vľavo od centrálneho Krista Pantokratora stojí apoštol Peter a vpravo apoštol Pavol. Okrem tohto miesta sa s apoštolmi môžeme stretnúť aj na ďalších ikonách. Napríklad na ikone sviatku Zosnutia Presvätej Bohorodičky alebo sviatku Päťdesiatnice.

Aj keď sa apoštoli na prvý pohľad zdajú rovnakí, možno ich odlíšiť podľa farebnosti spodného odevu – chitónu a vrchného odevu – himationu, ale aj podľa farebnosti brady, fúzov a vlasov. Na klasických východných ikonostasoch sa minimálne používajú rozlišovacie atribúty. Na každej ikone je nápis v cirkevnej slovančine, gréčtine alebo aj novodobých národných jazykoch, ktorý pomáha bezpečne rozlíšiť, o ktorého apoštola ide.
Najčastejšou súčasťou ich zobrazenia je zvitok alebo kniha, ktorú držia v ruke. No keďže žijeme na zmiešanom území, kde sa umelecké zobrazenia Východu a Západu navzájom ovplyvňujú, nachádzame na ikonách aj vplyv západnej symboliky a využívanie atribútov na rozlíšenie jednotlivých apoštolov.

Akási strnulosť postáv na ikonách nie je prejavom neschopnosti ikonopisca zachytiť svätca v dynamike vonkajšieho života. Strohý postoj bez výrazných emócií vyjadruje dokonalú jednotu tela a duše, ktorá sa dosahuje vnútorným pokojom. Svätý Ján Klimak vo svojom spise Rebrík (jeden z najpopulárnejších textov ortodoxnej cirkvi, stručná príručka duchovného života) opisuje tento zvláštny stav bytia, ktorý človeka vedie k vnútornej rovnováhe. Postoj toho, kto sa ponoril do neustálej modlitby, zanecháva nepodstatné a obmedzuje sa na podstatné. Vyjadruje zdržanlivosť, posvätnú dôstojnosť a vznešenosť. Zaujímavosťou je, že dôstojnosť človeka je vyzdvihnutá natoľko, že ani jedna postava na ikonách nie je odpudivá. Dokonca ani Judáš.

Dvanásti
Ondrej (Andrej, Petrov brat, Jonášov syn)
Spočiatku bol učeníkom sv. Jána Krstiteľa. Voláme ho Prvopovolaný, pretože to bol prvý človek, ktorý nasledoval Krista a priviedol k nemu aj svojho brata – apoštola Petra. Vo východných cirkvách sa nachádza na poprednom mieste úcty k svätým.
Aj keď atribúty umučenia nie sú na Východe príliš rozšírené, predsa len môžeme nájsť zobrazenia tohto apoštola s krížom, na ktorom bol umučený. Okrem toho má bielu bradu.
Na Západe sa zobrazuje s už spomínaným krížom v tvare X, knihou, rybou alebo sieťou a stal sa orodovníkom zamilovaných, patrónom cestujúcich, rybárov, rytierov aj mäsiarov.
Šimon Peter (Kéfas, Skala)
Apoštoli, ktorí napísali nejaký novozákonný spis, sú zobrazovaní s knihou alebo zvitkom v ruke, takže aj apoštol Peter, rybár z Betsaidy, sa s ním zobrazuje. Spolu s apoštolom Pavlom ho možno najjednoduchšie rozlíšiť, keďže má krátku bielu bradu a biele vlasy, modrý chitón a zlatožltý himation. Navyše na mnohých ikonostasoch a ikonách je spolu s apoštolom Pavlom umiestnený najbližšie ku Kristovi.
V západnom umení ho sprevádzajú známe atribúty: kľúče, rybárska loď, kniha, kohút alebo obrátený kríž. Je patrónom pápežov, stavbárov mostov, kajúcnikov, mäsiarov, zámočníkov, kováčov, ale aj rybárov a mesta Rím.
Jakub (Syn Zebedeja a Salome, nazýva sa aj Starší))
Tento rybár, ktorý pochádzal z Betsaidy (Galilea) a lovil spolu so svojím bratom Jánom pri Tiberiatskom jazere, sa zobrazuje so zvitkom alebo knihou, pretože mu ikonopisci pravdepodobne omylom prisúdili napísanie Listu apoštola Jakuba. Sväté písmo ich spolu s bratom nazýva Boanerges – synovia hromu.
Jeho meno nesie aj rehoľa, rytiersky Rád sv. Jakuba, ktorý vznikol v roku 1170 na ochranu pútnikov smerujúcich do Santiaga de Compostela. Na Pyrenejskom polostrove ho často zobrazujú aj ako rytiera maurobijca (Santiago Matamoro) a je uctievaný ako patrón Španielska.
Jeho častými atribútmi sú odev pútnika alebo rytiera: klobúk, palica a mušľa. Je patrónom bojovníkov, robotníkov, vrátnikov, námorníkov, klobučníkov, ale aj lekárov a pútnikov. Na Slovensku jeho najznámejšiu rezbársku podobu nájdete v nadživotnej veľkosti na hlavnom oltári Chrámu sv. Jakuba v Levoči, ktorej autorom je Majster Pavol z Levoče.
Ján (Jakubov brat)
Spolu so Šimonom Petrom mali akési výnimočné postavenie medzi Dvanástimi. Na ikonách v rade apoštolov sa zobrazuje so zvitkom a ako starec (na rozdiel od západného umenia, kde sa často zobrazuje ako mladík). No aj na Východe sa zobrazuje ako mladík na ikonách udalostí z evanjelií (napr. pri premenení na hore Tábor alebo pod krížom). Zomrel ako posledný z apoštolov, preto sa zobrazuje s veľmi dlhou bielou bradou. Podľa tradície je autorom Jánovho evanjelia, Zjavenia apoštola Jána a troch listov. Niektoré jeho zobrazenia obsahujú aj symbol orla alebo krídla. Tento symbol sa s ním spája vďaka vysokej teológii na začiatku jeho evanjelia. Spolu s ostatnými evanjelistami ho môžeme nájsť aj na hlavných kráľovských dverách niektorých ikonostasov.
Na Západe sa zobrazuje aj s čašou vína, pretože sa traduje legenda, podľa ktorej vypil otrávené víno, no jed neúčinkoval. Preto sa na Jána svätí víno a pšenica.
Apoštol Ján je patrónom teológov, spisovateľov, kníhkupcov, výrobcov papiera, úradníkov, notárov, sochárov, maliarov, vinárov, ale napríklad aj výrobcov zrkadiel.
Filip
Pochádzal z Betsaidy a bol priateľom Ondreja. K Ježišovi priviedol aj Natanaela. Na ikonách sa zobrazuje s krížnou palicou a niekedy aj so zvitkom. Zaujímavosťou je, že v starých spisoch sa spomína ako otec štyroch prorocky nadaných dcér. Podľa neho dostalo názov aj pôstne obdobie pre sviatkom narodenia Pána – Filipovka. Niekedy sa zamieňa za diakona Filipa. Je patrónom klobučníkov a valchovačov.
Bartolomej (Natanael, Tolomajov syn)
Pochádzal z Ptolemaidy a traduje sa, že bol zaživa stiahnutý z kože, aj preto ho v západnej tradícii umelci zobrazujú s nožom alebo stiahnutou kožou. Zomrel pravdepodobne v Arménsku. Stal sa patrónom sedliakov, krajčírov, mäsiarov, pastierov a vďaka svojej hroznej smrti aj garbiarov.
Tomáš (Didymus, dvojča)
Mal aj prívlastok neveriaci podľa známej scény z evanjelia, keď vkladá svoju ruku do Kristových rán. Často sa zobrazuje s nástrojom svojho umučenia – kopijou alebo oštepom, alebo s uholníkom v tvare T či trojuholníkom. Podľa tradície bol prebodnutý oštepom počas svojich misijných ciest v Indii, kde ho dodnes uctievajú ako zakladateľa kresťanstva na tomto území.
Matúš (Lévi)
Keďže aj on je autorom novozákonného spisu, zobrazuje sa ako sivovlasý starec so zvitkom v ruke a podobne ako sv. apoštol Peter má bielu bradu a fúzy. Predpokladá sa, že je autorom jedného z evanjelií. Vo Svätom písme sa dozvedáme, že bol mýtnikom (colníkom), vyberačom daní a že pochádzal z Léviho rodu.
Na západe sa väčšinou zobrazuje s anjelom, ktorý mu diktuje slová evanjelia, alebo s atribútmi – knihou a perom, mečom, halapartňou, mešcom s peniazmi pri nohách, alebo cestovnou kapsou.
Jakub (Alfejov syn)
Podľa nástroja umučenia býva zobrazený s kyjakom, ale na mnohých západných obrazoch ho nájdete zobrazeného ako dieťa s malým mlynčekom alebo ako ho zhadzujú z chrámových hradieb.
Šimon Kananejský (Horlivec)
Šimon sa nazýval Horlivcom, pretože bol zástancom prísnej vernosti židovskému zákonu, pravdepodobne patril ku skupine zelótov, ktorí horlili za zákon. Východná tradícia hovorí, že zomrel prirodzenou smrťou v Edese, západná, že hlásal evanjelium v Egypte a potom spolu s Júdom v Perzii, kde obaja podstúpili mučenícku smrť. Preto k jeho atribútom patrí krátky meč alebo píla.
Júda Tadeáš (Jakubov syn)
Ďalší z apoštolov, ktorý sa zobrazuje so zvitkom. Na západných vyobrazeniach pri ňom nájdeme palicu alebo loďku. V moderných časoch sa stal obľúbeným ako patrón beznádejných prípadov.
Zradca
Judáša Iškariotského nenájdeme v rade apoštolov, ale môžeme ho nájsť na ikone Poslednej večere (prípadne na vyobrazeniach Kristových strastí). Samozrejme, bez svätožiary. Spôsob zobrazenia je však odlišný od spôsobu zobrazenia v západnom umení. Na ikone naťahuje ruku do spoločnej misy s jedlom. Týmto gestom vyjadruje to, čo odpovedal Ježiš apoštolom, keď sa ho opýtali, kto ho zradí. No nachádzame aj iné typy zobrazení, kde sa odvracia od Krista a ostatných apoštolov alebo dokonca vychádza z miestnosti.

Trinásty apoštol
Aj keď sa v Skutkoch apoštolov píše, že namiesto Judáša bol lósom vybratý za apoštola Matej, na ikonostasoch alebo aj iných zobrazeniach apoštolov tam nájdeme neúnavného a výnimočného muža – sv. apoštola Pavla. Od ostatných apoštolov sa odlišuje tým, že má tmavé vlasy, dlhú bradu, charakteristické vysoké čelo – znak vysokej inteligencie a plešinu. Oblečený je do modrého chitónu a červeného himationu. V západnom type zobrazenia ho často nachádzame s mečom v ruke.

Títo dvanásti muži viery, ktorých spoločný sviatok si pripomíname 30. júna, boli Bohom poslaní. Poslovia – apoštoli. Rozišli sa do sveta ohlasovať radostnú zvesť, dotýkať sa životov ľudí a cez svoje postoje a svätosť života zjavovať svätosť, nádheru a lásku nášho Boha. Ikonopisectvo je tiež zviditeľňovaním neviditeľnej svätosti. Používa na to rôzne pravidlá. Keď sa budete pozerať na ikonostasy vo východných chrámoch, na postavy apoštolov, nezabudnite na to, že cez úctu k svätým vzdávame úctu samotnému Bohu, s ktorým sú zjednotení. Ale ani na to, že každý z nás je pozvaný zviditeľňovať neviditeľnú svätosť, stať sa živou ikonou Boha ako títo svätci podľa jeho vopred určených pravidiel.