LITURGICKÁ KATECHÉZA (Juraj Danko ml.) Po mrazivej zime sa stavebná sezóna už naplno rozbehla a možno i vďaka tomu niekto teraz uvažuje o stavbe nového domu. Všetko má premyslené, pozemok i financovanie už zabezpečil a možno i uvažuje, ako si svoj nový dom dá posvätiť. Všetko sa to však môže začať ešte lepšie, a to tak, že i samotnú stavbu začne vzývaním Božieho mena. Možno ho k tomu inšpirujú i nasledujúce riadky.
Čo sa týka budov, je vo všeobecnosti najznámejšie posvätenie domov, ktoré sa u nás obvykle koná pri slávení sviatku Pánovho Bohozjavenia. To je však len akési obnovenie prvotného posvätenia, ktoré sa má konať po postavení, ideálne ešte pred začiatkom trvalého obývania domu. Existuje však i posviacka samotných základov, ktorú trebník pomenúva Poriadok požehnania základov domu.
Obrad tohto požehnania má rozvinutejšiu štruktúru. Začína sa priamo na stavenisku požehnaním a obvyklým začiatkom po Poďte, pokloňme sa, na ktoré nadväzuje 69. žalm (podľa Septuaginty). Ďalej sa spieva tropár s mariánskym kondákom. Potom kňaz nahlas prednáša modlitbu a zakončuje požehnanie podľa toho, či ide o kamennú, alebo drevenú stavbu.
Celé slávenie sa nesie v atmosfére prosby o pomoc pre začínajúce dielo. Do nej vovádza už samotný žalm hneď prvými slovami: „Bože, príď mi na pomoc; Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.“ Následný tropár zo služby o pomoc Svätého Ducha v tom dôstojne pokračuje a kondák tieto prosby obohacuje o mariánsky rozmer.
Toto všetko vrcholí kňazskou modlitbou, v ktorej sa najprv spomína Božia majestátnosť. Modlitba oslovuje Boha ako múdreho staviteľa, ktorý stvoril nebo a položil základy zeme. Ďalej však prechádza do prosby slovami: „… zhliadni na svojho služobníka (spomína sa jeho meno), ktorý sa rozhodol v moci tvojej sily postaviť dom na príbytok pre seba“.
V ďalšej časti sa modlitba mení v závislosti od stavebného materiálu podľa toho, či ide o kameň, alebo drevo a celkovo sa zameriava na samotnú budúcu stavbu. Vyprosuje pre ňu pevnosť na tvrdom kameni, základ na hlase Božieho evanjelia, ktorému nemôže ani voda, ani vietor uškodiť, a požehnanie pre skoré dokončenie. V závere pred zvolaním je spomienka i na budúcich obyvateľov, aby boli uchránení od každého nepriateľského útoku.
Azda i toto zamyslenie nás povzbudí, aby sme stále dávali do Božích rúk svoje úmysly i diela. Veď každý z nás asi nebude stavať dom z dreva či kameňa, ale dom našej spásy potrebujeme stavať dennodenne.