O IKONE (Milan Gábor) Achtyrská ikona Bohorodičky (aхтырская)
Ikonu našiel 2. júla 1739 v mestečku Achtyrka (Charkovská oblasť) miestny kňaz Bazil Danilov v záhrade počas kosenia trávy. Zobrazovala Božiu Matku modliacu sa pred ukrižovaným Kristom na Golgote. Prekvapený kňaz padol pred ňou na kolená. Po modlitbe vzal ikonu do svojho príbytku. Po troch rokoch mal sen, v ktorom sa mu zjavila Bohorodička a nariadila, aby ikonu očistil od prachu, obmyl vodou a ozdobil. Priala si, aby vodu, ktorou sa ikona očistí, nevylial, ale zachoval, pretože bude uzdravovať od horúčok. Prvou uzdravenou bola jeho dcérka, ktorú dlhší čas trápila zimnica. Natešený kňaz priniesol divotvornú ikonu do Chrámu Presvätej Bohorodičky Ochrankyne. Ľudia, ktorí do chrámu prichádzali a vodou sa obmyli alebo sa napili, sa zázračne uzdravovali. Chýr sa čoskoro rozšíril po širokom okolí.
Z nariadenia moldavského metropolitu Antona Černovského sa v roku 1743 začalo skúmanie zázračných uzdravení. Po doručení písomných podkladov od očitých svedkov bol na posúdenie pripravený spis pre synodu Ruskej pravoslávnej cirkvi. Tomu predchádzalo skúmanie z nariadenia cárovnej Alžbety Petrovny od 26. novembra 1744 a v roku 1746 ešte jedno, ktoré viedli černigovský arcibiskup Ambróz Dubnevič a archimandrita Kyjevsko-pečerskej lavry Timotej Ščerbatský.
V roku 1751 synoda ustanovila uctievať achtyrskú ikonu ako divotovornú. Belgorodský biskup Joasaf začal v Achtyrke s výstavbou veľkolepej Pokrovskej katedrály, ktorej projekt realizoval uznávaný taliansky architekt Bartolomej Rastrelli. Cisárovná darovala na výstavbu 2 000 rubľov. V roku 1766 bolo na základe požehnania belgorodského biskupa Porfirija Krajského ustanovené slávenie sviatku achtyrskej ikony Bohorodičky na 2. júla.
V roku 1844 synoda na počesť ikony ustanovila každoročný sprievod po meste, ktorý sa začína v sobotu pred Päťdesiatnicou. Vtedy sa ikona prenášala z katedrály do Monastiera Svätej Trojice a v Nedeľu všetkých svätých sa vracala späť do katedrály.
Ikona sa v katedrále nachádzala do roku 1903, keď bola poslaná do Sankt Peterburgu na reštaurovanie. Údajne sa tam ani nedostala. Tu sa informácie o ikone strácajú. Podľa jednej z verzií bola po reštaurovaní odcudzená a mala niekoľkých majiteľov. V súčasnosti by sa mala nachádzať v San Franciscu.
Jestvuje niekoľko kópií ikony. Najuctievanejšou je ikona z prelomu 18. a 19. storočia, ktorá sa nachádza v Moskve, v Chráme Kristovho Vzkriesenia na Arbate. Druhou je ikona v Samare v mužskom Monastieri sv. Mikuláša. Ďalšia z prelomu 18. a 19. storočia sa nachádza v Tretiakovskej galérii v Moskve. V roku 1995 bola do Pokrovskej katedrály v Achtyrke prinesená kópia ikony, ktorú zo San Francisca priniesol charkovský metropolita Nikodém.
Ikona sa nezaraďuje k žiadnym kánonickým typom zobrazenia Bohorodičky. Zobrazuje Božiu Matku po pás s rukami zloženými na hrudi v geste modlitby. Hlavu nepokrýva maforion. Napravo je Golgota s ukrižovaným Kristom. Za krížom je Jeruzalem a v spodnej časti Golgoty jaskyňa s Adamovou lebkou. V súčasnosti sa objavujú ikony, kde je Bohorodička zobrazená tradičným spôsobom – s maforiom.
