CIRKEVNÉ PRÁVO (Jozef Miňo) Kódex kánonov východných cirkví na úvod v Titule I hovorí o veriacich v Krista, definuje práva a povinnosti, ktoré nás môžu povzbudiť v prežívaní viery. Na tieto práva a povinnosti netreba zabúdať už pri krste, keď veriaci práva a povinnosti dobrovoľne prijímajú. Kán. 7 § 1 CCEO hovorí: „Veriaci v Krista sú tí, ktorí krstom včlenení do Krista sú ustanovení za Boží ľud a takto svojím spôsobom dostávajú účasť na Kristovej kňazskej, prorockej a kráľovskej úlohe, a sú povolaní, každý podľa svojho postavenia, vykonávať poslanie, ktoré Boh zveril Cirkvi, aby ho plnila vo svete.“ Treba povedať, že Cirkev spravuje Petrov nástupca a biskupi v spoločenstve s ním. Všetci veriaci sme včlenení do samého Krista a máme prijať účasť na Ježišovej úlohe kňaza, proroka a učiteľa. Veriaci majú na svojom mieste v tomto svete žiť svoju vieru a vykonávať poslanie, ktoré je zverené Cirkvi. Tieto úlohy vyplývajú z nášho krstu. Plné spoločenstvo s Katolíckou cirkvou na tejto zemi majú pokrstení, ktorí sa vo viditeľnom organizme – spoločenstve – spájajú s Kristom cez záväzky vyznania viery, sviatosti a cirkevného riadenia. (porov. CCEO, kán. 8) Sviatosťami Cirkev skrze pôsobenie Svätého Ducha posväcuje ľudí, aby sa osobitným spôsobom stali skutočnými ctiteľmi Boha Otca a pričleňuje ich k sebe samému a Cirkvi, svojmu telu. (porov. CCEO, kán. 667) Zvláštnym spôsobom sú s Cirkvou spojení katechumeni, ktorí totiž z podnetu Svätého Ducha prejavenou vôľou žiadajú, aby boli do nej včlenení, a tak sa týmto samým želaním, ako aj životom viery, nádeje a lásky, ktorý praktizujú, spájajú s Cirkvou, ktorá sa o nich stará už ako o svojich. Cirkev prejavuje o katechumenov zvláštnu starostlivosť tým, že ich povzbudzuje, aby žili podľa evanjelia, a keď ich uvádza k účasti na Božskej liturgii, sviatostiach a božských chválach, udeľuje im už rozličné výsady, ktoré sú vlastné kresťanom. (porov. CCEO, kán. 9) Z krstu veriacim v Krista vyplýva poslušnosť Božiemu slovu a živému autentickému Magistériu Cirkvi. Veriaci sú viazaní neporušene uchovávať a otvorene vyznávať vieru ochraňovanú a odovzdávanú predkami ako najvyššiu hodnotu a tiež ju stále viac prakticky poznávať a robiť plodnou v dielach lásky. (porov. CCEO, kán. 10)