Mentálne postihnutie

SLOVO V RODINE (M. Borovská, D. Okruhľanská, Ľ. Šarocká) Je vaše dieťa primerane výchovne stimulované a napriek tomu pozorujete jeho zaostávanie v psychickom vývine? Existuje tu možnosť, že vaše dieťa je jedinec s mentálnym postihnutím.

Pri podozrení na mentálne postihnutie dieťaťa je nutné zrealizovať psychologickú a špeciálno-pedagogickú diagnostiku. Odborné vyšetrenia, ktoré realizuje aj Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva Hurbanistov 6 v Prešove, stanovia úroveň intelektu a poukážu na reálne možnosti dieťaťa. Odporučia vhodnú formu vzdelávania s využívaním adekvátnych vzdelávacích programov a uplatňovaním špeciálno-pedagogických prístupov.

Psychologické hľadisko
Mentálne postihnutie (mentálna retardácia) je trvalým postihnutím rozumových schopností, ktorého dôsledkom je neschopnosť jedinca dosiahnuť zodpovedajúci stupeň intelektového vývoja. Aj keď je trvalým postihnutím, v závislosti od jeho príčiny a v súvislosti s kvalitou výchovného a výukového vedenia možno dosahovať určitý rozvoj jedinca. Hlavnými znakmi postihnutia sú nedostatočný vývoj myslenia a reči, obmedzená schopnosť učenia a z toho vyplývajúca náročnejšia adaptácia na bežné životné podmienky a požiadavky, rovnako ako oneskorený vývoj socializácie.
Stanovenie diagnózy mentálneho postihnutia vychádza z psychologického vyšetrenia kognitívnych funkcií, ktoré je realizované štandardizovanými testami. Postihnutie sa podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb delí na viaceré stupne.
Najmenej závažné je ľahké mentálne postihnutie s IQ (inteligenčný kvocient) 50 – 69, čo zodpovedá mentálnemu veku 9 – 12 rokov. Do troch rokov veku dieťaťa nie je toto postihnutie ľahko rozpoznateľné, lebo môže ísť len o mierne zaostávanie v psychomotorickom vývine, oneskorený vývin reči, problémy pri nácviku sebaobsluhy. V školskom veku je odlišnosť už zjavná a dieťa nezvláda naň kladené nároky. Väčšina osôb z tejto kategórie dosiahne úplnú nezávislosť v starostlivosti o seba a v praktických domácich zručnostiach, i keď vývin je u nich v porovnaní s normou pomalší.
Stredné mentálne postihnutie s IQ 35 – 49 zodpovedá mentálnemu veku 6 – 9 rokov. U týchto detí býva oneskorenie psychomotorického vývoja zjavné už v dojčenskom veku, oneskoruje sa vývin motorických zručností, ale najmä reči, dokážu si však osvojiť základy dorozumievania sa. Osoby so stredným postihnutím sú zriedkakedy schopné samostatného života.
Ťažké mentálne postihnutie s IQ 20 – 34, čo zodpovedá mentálnemu veku 3 – 6 rokov, je zjavné už pri narodení. Často sú pridružené aj iné postihnutia, väčšina z týchto detí sa naučí len pár slov alebo sa vôbec nenaučia rozprávať. Kvalitná a cielená stimulácia však dokáže u týchto detí rozvinúť aspoň najzákladnejšie činnosti.
Hlboké mentálne postihnutie s IQ nižším ako 20 znamená nedosiahnutie mentálneho veku viac ako dva roky. U týchto detí je s postihnutím spojený aj problém telesných postihnutí, často sú úplne imobilné, nedokážu si osvojiť reč ani jej porozumieť. Vyžadujú stálu pomoc, dohľad a starostlivosť opatrovateľa.

Špeciálno-pedagogické hľadisko
Cieľom špeciálno-pedagogickej diagnostiky je získanie informácií o osobnosti jedinca, možnostiach v oblasti vzdelávania a výchovy ako hlavných predpokladov na zaradenie človeka s postihnutím do spoločnosti. Sleduje kompetencie, ktoré sú pri mentálnom postihnutí jedincov v dôsledku ich poruchy obmedzené a modifikované, ale zaoberá sa aj schopnosťami, ktoré zostali neporušené. Sleduje úroveň v oblasti motoriky, grafomotoriky, kresby, laterality, sebaobsluhy, zameriava sa tiež na komunikačné schopnosti. Hodnotí úroveň rozumových schopností vo vzťahu k možnostiam vzdelávania, všíma si citovú a sociálnu oblasť osobnosti. To všetko sa stáva východiskom pri určení vhodného vzdelávacieho programu, pri tvorbe individuálneho vzdelávacieho programu, resp. stimulačného programu a ostatnej špeciálno-pedagogickej starostlivosti. Špeciálny pedagóg odporučí zásady práce s dieťaťom, aby bol zabezpečený cielený rozvoj kognitívnych funkcií.

Mentálne postihnutie v jednotlivých vekových obdobiach
V dojčenskom a batolivom veku u týchto detí nastáva zvýšená potreba istoty a bezpečia, pretože ich možnosti sú obmedzené a orientácia v prostredí sťažená. Zdravé deti sa učia liezť, pohybujú sa v priestore, dotýkajú sa vecí, manipulujú s nimi. Deti s postihnutím si tieto aktivity v porovnaní so zdravými deťmi osvojujú neskôr. Prejavujú sa tiež defektným vnímaním a pamäťou. Vývoj reči je pri nich často oneskorený.
Predškolský a školský vek označujeme ako fázu iniciatívy, ktorá sa vyznačuje potrebou aktivity a sebapresadzovania, ktorá však u týchto detí nie je taká intenzívna. Rozvoj poznávacích procesov je oneskorený, nerovnomerný, formálna a obsahová stránka reči je postihnutá, často treba nájsť vhodnú formu alternatívnej komunikácie. Vzdelávanie sa realizuje so zreteľom na individuálne možnosti a schopnosti detí, ktoré sú podľa potreby zohľadnené v individuálnych plánoch a programoch.
Vo veku dospievania až dospelosti zaznamenávame ťažkosti s osamostatňovaním jedinca a jeho profesijným smerovaním.

Vzdelávanie
Základným princípom je rovnoprávnosť prístupu k výchove a vzdelávaniu so zohľadnením výchovno-vzdelávacích potrieb jednotlivca. Žiak s diagnostikovaným mentálnym postihnutím je žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ako je požiadavka na úpravu podmienok, obsahu, foriem, metód a prístupov vo výchove a vzdelávaní pre žiaka, ktorá vyplýva z jeho zdravotného znevýhodnenia. Uplatnenie tejto požiadavky je nevyhnutné na rozvoj schopností a osobnosti žiaka, na dosiahnutie primeraného stupňa vzdelania a začlenenia do spoločnosti.
Výchovu a vzdelávanie žiakov s týmto postihnutím v čase povinnej školskej dochádzky realizuje špeciálna základná škola, ktorá vzdeláva žiakov aj v kombinácii s iným postihnutím, alebo základná škola v rámci špeciálnych tried, či v rámci bežnej triedy, kde je takýto žiak integrovaný, alebo začlenený. Špecifiká výchovy a vzdelávania vymedzuje vzdelávací program pre žiakov s mentálnym postihnutím pre primárne vzdelávanie.

Školy pre žiakov s mentálnym postihnutím
Takáto škola podporuje nadobúdanie vedomostí, zručností i návykov a prispieva k formovaniu osobnosti žiakov. Vzdeláva žiakov so všetkými stupňami mentálneho postihnutia i v kombinácii s iným postihnutím či s pervazívnymi vývinovými poruchami. Po ukončení primárneho vzdelávania žiaci môžu pokračovať vo vzdelávaní v odbornom učilišti. Predpoklady zvládnuť učebný odbor má väčšina žiakov s ľahkým stupňom postihnutia. Žiaci so stredným a ťažkým stupňom mentálneho postihnutia a žiaci s viacnásobným postihnutím môžu pokračovať vo vzdelávaní v praktickej škole.
Odborné učilište zabezpečuje prostredníctvom učebných odborov prípravu na budúce povolanie s kvalifikáciou v manuálnych povolaniach (murárske práce, záhradníctvo, krajčírstvo, služby a domáce práce, maliarske a natieračské práce, stolárstvo a iné). Praktická škola nie je profesijne zameraná, pripravuje žiakov na život v rodine a na vykonávanie práce v chránených pracoviskách. Žiaci absolvujú odborno-praktické a voliteľné predmety zamerané na rôzne druhy pomocných prác.

Mentálne postihnutie si vyžaduje komplexný prístup na zmierňovanie jeho dôsledkov prostredníctvom vhodnej výchovy a vzdelávania. Aby bol proces úspešný, je nutné poznať diagnózu a obmedzenia, ktoré z nej vyplývajú. Pre rodinu dieťaťa aj pre pedagógov je dôležité zostať v realite, nemať neprimerané očakávania ani neprepadať pesimizmu, nepodceňovať potenciál dieťaťa a tešiť sa aj z malých pokrokov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *