Portugalsko, krajina so zašlou koloniálnou slávou

UDALOSŤ (Viktor Verba) Pri príležitosti 100. výročia zjavení Panny Márie vo Fatime Svätý Otec František uskutoční v polovici mája cestu na toto významné pútnické miesto Katolíckej cirkvi, ktorá bude spojená s oficiálnou návštevou Portugalska. Predstavujeme krajinu, ktorá mala v minulosti významné postavenie na mape Európy a spoločne so Španielskom bola ekonomickou, politickou a koloniálnou veľmocou vtedajšieho sveta.

Západná brána do Európy
Portugalsko leží v juhozápadnej časti Pyrenejského polostrova, je najzápadnejšou krajinou na európskom kontinente a pre svoju periférnu polohu sa považuje za západnú bránu do Európy alebo krajinu „na konci sveta“. Na východe a severe susedí so Španielskom a zo západu a juhu obmývajú jeho hranice vody Atlantického oceána. Povrch Portugalska je výrazne členitý. Severnú a východnú časť pokrývajú horské pásma Trás-os-Montes, Serra do Gerez či Serra da Estrela, ktoré dosahujú takmer 2 000 m. Západná a južná časť krajiny je prevažne nížinatá. Rozsiahle nížiny v tejto časti prechádzajú smerom do vnútrozemia do rozsiahlej plošiny, tzv. mesety, pokrývajúcej veľkú časť Pyrenejského polostrova. Medzi najvýznamnejšie rieky patria Tejo, Douro a Guadiana, ktoré sú zároveň významným faktorom na výrobu väčšiny elektrickej energie v Portugalsku. Podnebie je v Portugalsku ovplyvňované predovšetkým Atlantikom. Na severe a západe krajiny je mierne oceánske, na juhu subtropické stredomorské (suché, horúce letá a mierne, vlhké zimy). Tieto predpoklady robia z Portugalska známe letovisko, najmä v letnom období. Lesy pokrývajú približne dve pätiny územia. Najrozšírenejšími drevinami sú borovice a duby.

Krajina vína i korku
Počet obyvateľov Portugalska predstavuje viac ako 10,5 milióna. Prevažná časť populácie je koncentrovaná pri pobreží v severnej časti krajiny, ktorá je zároveň hospodársky rozvinutejšia a sústreďuje sa tu aj väčšia časť priemyslu. Z religiózno-geografického hľadiska je Portugalsko silne katolíckou krajinou. Významným ekonomickým centrom severu je mesto Porto, ktoré v minulosti stálo pri zrode portugalského štátu, bolo jeho hlavným mestom a prepožičiavalo svoje meno názvu celej krajiny. Mesto vyniká dobrou polohou pri ústí rieky Douro do Atlantického oceánu a je zároveň významným prístavom. Mesto však najviac preslávila produkcia kvalitného portského červeného vína. Dôležitým hospodárskym a kultúrnym centrom juhu krajiny je hlavné mesto Lisabon, ktoré je zároveň najväčším portugalským prístavom.
Portugalsko patrí z hospodárskeho hľadiska k chudobnejším štátom západnej Európy. Piliermi ekonomiky boli do polovice 20. storočia poľnohospodárstvo a rybolov, v súčasnosti je však na vzostupe priemysel. Hlavnými priemyselnými odvetviami sú hutnícky, ťažobný, chemický a potravinársky priemysel. V poľnohospodárstve prevažuje rastlinná výroba. Významné je pestovanie pšenice, kukurice, olív, citrusov, vínnej revy a zeleniny. Portugalsko je najväčším producentom korku na svete. K najnavštevovanejším strediskám cestovného ruchu patria okrem najväčších miest aj pobrežie Algarve a ostrovy Madeira a Azory.

Kultúrne vplyvy Rimanov a Arabov
Najstaršími známymi obyvateľmi Portugalska boli lovci a zberači v staršej kamennej dobe, ktorí po sebe zanechali viacero artefaktov v podobe rytín či kamenných stavieb. V 7. storočí pred Kr. vpadol na územie Portugalska keltský kmeň Lusitanov, ktorý v tejto časti Pyrenejského polostrova čelil expanzii Rimanov od roku 193 pred Kr. Portugalsko bolo do Rímskej ríše začlenené za vlády Julia Caesara ako súčasť provincie Lusitánia a celé toto obdobie zanechalo na tomto území významnú civilizačnú stopu v podobe romanizácie, ktorá ovplyvnila mnohé oblasti života miestnych obyvateľov – hospodárstvo, kultúru, jazyk, architektúru, administratívu, právo a pod. Rímske obdobie nadvlády znamenalo aj postupné šírenie kresťanstva na území dnešného Portugalska, ktoré sa tu začalo rozširovať najmä po vydaní Milánskeho ediktu v roku 313. V priebehu 3. až 5. storočia musela rímska správa odolávať nájazdom germánskych kmeňov. V období tzv. sťahovania národov na územie Pyrenejského polostrova vpadli okolo roku 409 Alani, Vandali a Svébovia. Významnejší vplyv tu zanechali Vizigóti, ktorí sa v oblasti významnejšie usadzovali po rozpade Západorímskej ríše v roku 476. Na konci 7. storočia sa vizigótska moc dostala pre spory o nástupníctvo do hlbokej krízy, ktorá vyvrcholila vpádom arabských moslimov na polostrov cez Gibraltársku úžinu v roku 711. Územie Portugalska bolo v priebehu niekoľkých rokov dobyté arabsko-berberskými vojskami a od polovice 8. storočia sa stalo súčasťou Cordóbskeho kalifátu. Obdobie tzv. reconquisty (znovudobytie územia v oblasti Pyrenejského polostrova ovládaného Arabmi) vyvrcholilo v roku 1095 sformovaním portugalského grófstva, z ktorého vzniklo v roku 1139 nezávislé Portugalské kráľovstvo.

Námorná a koloniálna veľmoc
Medzi najvýznamnejšie obdobia portugalských dejín patrili časy objavných plavieb, ktoré znamenali vznik rozsiahleho koloniálneho impéria pozostávajúceho z mnohých portugalských zámorských území v Afrike, Indii a Južnej Amerike. K prvým významným portugalským objaviteľským výpravám patrilo objavenie Madeiry (1419), Azorských ostrovov (1427) či preskúmanie západného pobrežia Afriky (1460). Najvýznamnejšími počinmi portugalských moreplavcov a objaviteľov bolo dosiahnutie južného cípu Afriky Bartolomeom Diasom (1487), objavenie námornej cesty do Indie Vascom da Gamom (1498) a objavenie Brazílie Pedrom Alvarezom Cabralom (1500). Tieto a mnohé ďalšie objavy znamenali pre Portugalsko významné upevnenie politickej a obchodnej moci na mape vtedajšieho sveta, a to predovšetkým vďaka získavaniu strategických komodít, ktoré boli významným zdrojom príjmov z námorného obchodu. Na týchto novoobjavených miestach si Portugalci začali budovať obchodné stanice a pevnosti ako oporné body námornej dopravy a obchodu. Nemenej dôležitým aspektom portugalských výprav bolo zriaďovanie kresťanských misií, ktoré sa stali základom pre ďalšiu evanjelizačnú činnosť a šírenie kresťanstva a kresťanskej kultúry v „novom svete“. Toto zlaté obdobie Portugalska sa skončilo vznikom personálnej únie so Španielskom v rokoch 1580 – 1640, čo krajinu oslabilo hlavne hospodársky. Hoci bola nezávislosť Portugalska neskôr znovu obnovená, krajina sa ocitla na periférii Európy, mimo hlavných osí hospodárskeho a geopolitického rozvoja.

Fatima – pútnické miesto
Najvýznamnejšími udalosťami v novodobých dejinách Portugalska boli udalosti späté so zjaveniami Panny Márie vo Fatime v roku 1917. V nedeľu 13. mája 1917 šli desaťročná Lucia, deväťročný František a sedemročná Hyacinta pásť ovce na pasienok Cova da Iria. Okolo poludnia sa deti začali hrať a odrazu zazreli niečo podobné blesku. V domnienke, že príde búrka, sa rozhodli vrátiť domov, a pri zostupovaní z vŕšku sa im nad malým dubom zjavila postava ženy, ktorá sa skvela ako slnko. Pani bola oblečená v bielom a začala viesť s deťmi rozhovor. Žiadala od nich, aby na toto miesto prichádzali počas nasledujúcich šiestich mesiacov, vždy trinásteho v tú istú hodinu. Správa o tejto udalosti sa rýchlo rozniesla po dedine a neskôr i po celej krajine a zjavenia priťahovali stále väčší počet ľudí. Matka Božia vyzývala k pokániu a k modlitbe ruženca. K oficiálnemu uznaniu zjavení zo strany Cirkvi došlo v roku 1930 a Fatima sa stala významným pútnickým miestom na mape Európy. Pre rastúci počet prichádzajúcich pútnikov sa vo Fatime postavila bazilika, do ktorej smerujú každoročne tisíce pútnikov z celého sveta. Fatimu navštívil v roku 1982 aj pápež Ján Pavol II., ktorý sa stal 13. mája 1981, na 64. výročie fatimských udalostí, obeťou atentátu. Svätú omšu slúžil za prítomnosti jedného milióna veriacich.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *