(Peter Olšavský) Obraz zelenej oázy uprostred púšte vyzerá ako zázrak. Kontrast medzi všetkým tým suchom a životom prekypujúcim vnútri oázy upútava pozornosť. Tajomstvo tohto zázraku všetci poznáme. Nie je to vonkajšia zeleň trávy, stromov a kríkov, ale pod zemou ukryté žriedlo vody. To ono dáva život všetkému, s čím sa dokáže spojiť. „Ak je niekto smädný a verí vo mňa, nech príde ku mne a nech pije. Ako hovorí Písmo, z jeho vnútra potečú prúdy živej vody.“ Aký dôležitejší a potrebnejší prísľub od toho, ktorý dáva dnes Ježiš v evanjeliu, ste už počuli? Alebo sa opýtam inak: Čo by si chcel(a) od Boha pre seba a pre iných? Čo by s tebou mal Boh urobiť? Myslíš si, že s tebou treba vôbec niečo robiť? To, čo mnohí kresťania majú pred sebou ako svoj cieľ, je byť dokonalejší – lepší. Znížiť počty svojich hriechov a neurážať toľko Pána Boha. Ďalšia početná skupina sa usiluje viac Bohu dôverovať. Mať väčšiu, dokonalejšiu vieru. Nepochybovať o ňom v čase skúšok. Potom je tu skupina tých, ktorí vidia, že by sa mali viac alebo pravidelnejšie modliť. Nevynechávať nedeľné či sviatočné bohoslužby. Aká početná asi bude skupina, ktorá by chcela viac milovať iných? Koľko ľudí denno-denne prosí Pána, aby mali silu milovať ako on? A predsa nič nie je pre nás samotných a pre ľudí okolo nás také dôležité tak ako láska. Keď cítiš, že si milovaný(á), vtedy kvitneš. A Ježiš chce, aby sme prekvitali, aby sme boli plní života a prinášali ovocie. Preto ponúka človeku tú najdokonalejšiu lásku. Svoju lásku. Príď a spoznaj ju. Príď sa k žriedlu napiť každý deň. Prečo ju stále hľadáš len u ľudí? Príď a on premení tvoj život na prameň lásky, ktorá z teba bude vytekať. Lenže milovať ako on znamená zriekať sa, zapierať seba samého. Duchovne zomierať kvôli blížnemu deň za dňom. A my sa často uspokojíme s tou, ktorá sa končí pri hranici obety. Aj preto je dnes tak málo týchto živých prameňov uprostred nás. Ako tých v púšti.