(Peter Olšavský) Rozmýšľali ste už niekedy nad tým, ako asi mohol vyzerať rozhovor medzi nebeským Otcom a jeho Synom Ježišom Kristom, keď mal prijať poslanie spásy sveta? Čo myslíte, začal tým, že chce, aby sa obetoval? Alebo vysvetľoval, aké dôležité je to poslanie, a že ho nikto iný nemôže vykonať? Nikde o tomto nebeskom dialógu nenájdeme zmienku, a preto si ho môžeme iba predstaviť. Dnešné evanjelium nám pri tom výborne poslúži. Ježiš sa modlí svoju veľkňazskú modlitbu. Spomína, že dostal moc nad ľudským pokolením, aby všetkým jemu zvereným daroval večný život. Predstavte si: Boh hľadí na celé ľudské pokolenie a biedu, v ktorej žije. Díva sa na všetko naše trápenie, ale jeho pohľad ide ešte ďalej. Má pred sebou nikdy sa nekončiacu budúcnosť, ktorá nie je o nič lepšia. A tak keď nadíde pravá chvíľa, obráti sa k svojmu Synovi a povie: „Dávam ti moc nad celou zemou, nad všetkými týmito ľuďmi, aby si im daroval večný život. Daruj im ho, len tak zadarmo. Život, ktorý stratili. Život s nami a pri nás.“ Ježišova odpoveď je: „Prijímam.“ A ako nám Ježiš dáva večný život? V čom večný život spočíva? Chce sa dať poznať. Vstupuje do nášho života, aby sme sa s ním zblížili. Aby sme každý deň odhaľovali jeho srdce, aby sme ho poznali čím dokonalejšie a cez neho toho, ktorý ho poslal.