CIRKEVNÉ PRÁVO (Jozef Miňo) Medzi miesta, o ktorých hovorí kánonické právo, patria aj cintoríny. Oba kódexy hovoria o tom, že Katolícka cirkev má právo vlastniť vlastné cintoríny (CCEO, kán. 874; CIC, kán. 1240). Samozrejme, prevládajúca prax na Slovensku je taká, že obce a mestá majú podľa štátnej právnej úpravy povinnosť vlastniť alebo spravovať cintoríny. Preto kódex pripúšťajúc aj takúto možnosť hovorí, že môže mať Cirkev aspoň priestory na občianskych cintorínoch určené pre zomrelých veriacich v Krista, ktoré treba riadne požehnať. Ak sa to však nemôže dosiahnuť, jednotlivé hroby sa majú požehnať počas pohrebu, čo je väčšinovou praxou (CCEO, kán. 874). Kódex pripúšťa možnosť, že samotné farnosti, monastiere a rehoľné inštitúty môžu mať vlastné cintoríny. Cintoríny sú miesta určené na to, aby tam boli uložené – pochované telesné ostatky zomrelých. Kódex hovorí aj o zachovávaní poriadku na cintorínoch, najmä čo sa týka ochrany a udržiavania ich posvätnej povahy (CIC, kán. 1243).
V duchu skutkov duchovného milosrdenstva kódex (CCEO, kán. 875) hovorí, že cirkevný pohreb, ktorým Cirkev vyprosuje zomrelým duchovnú pomoc a vzdáva úctu ich telám, a súčasne živým prináša útechu nádeje, musí byť udelený všetkým zomrelým veriacim v Krista a katechumenom, ak toho nie sú pozbavení právom. Rovnako zomrelým deťom, ktoré rodičia mienili dať pokrstiť, a iným, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom zdali blízki Cirkvi, ale zomreli skôr, ako prijali krst, môže byť udelený cirkevný pohreb, a to podľa rozumného uváženia miestneho hierarchu. Katechizmus Katolíckej cirkvi hovorí, že kresťanský pohreb je liturgickým slávením Cirkvi. Služba Cirkvi tu má za cieľ jednak vyjadriť účinné spoločenstvo so zosnulým a jednak umožniť na ňom účasť spoločenstvu zídenému na pohrebe a ohlasovať mu večný život. Rozličné pohrebné obrady vyjadrujú veľkonočný ráz kresťanskej smrti (KKC 1684, 1685).
Cirkev nástojčivo odporúča, aby sa zachovával nábožný zvyk telá zomrelých pochovávať; nezakazuje však kremáciu, ak nebola zvolená z dôvodov odporujúcim kresťanskému učeniu (CIC, kán. 1176, § 3). Po skončení pohrebu sa má podľa normy partikulárneho práva vykonať zápis do knihy zomrelých farnosti.