Hluchá vretenica

BIBLICKÁ KATECHÉZA (Pavol Burda) Včera som videl film o únose. Možno vás prekvapí, že nešlo o žiaden americký thriller z budúcnosti. Príbeh sa skutočne stal v 90. rokoch na Slovensku. Mojím zámerom nie je vykresľovať minulosť ani súčasnosť v čiernych farbách. To, čo vidíme v televíznych novinách – korupcia na najvyšších miestach, nehanebné porušovanie zákona, násilie na najslabších, nie sú jediné, ktoré by stáli za pozornosť. Pravdou však zostáva, že skúsenosť so zneužitím moci má zrejme každý.
Hovorí sa, že ak chceš spoznať charakter človeka, daj mu do rúk moc. Ocitne sa v situácii, keď môže rozhodovať o všeličom: pečiatkou prideliť dôchodok, podpisom schváliť hypotéku, určiť diagnózu, ale aj udeliť pokutu, nedať stavebné povolenie a neprijať do zamestnania.
Skazenosť „tých hore“ spoznáva aj Dávid. Prirovnáva ju k smrteľnému jedu vretenice. Toto zviera nemá v Biblii najlepšiu povesť. Spomína sa buď ako znak smrti a nebezpečenstva (Dt 8, 5), alebo ako spravodlivá Pánova pomsta (Iz 14, 29). V 58. žalme vretenica stelesňuje ľudí, ktorí majú moc a nepoužívajú ju v zhode s Božou predstavou (ani zákonom).
Neprávosť páchajú tak okato, že ich Dávid prirovnáva k hluchej vretenici, ktorá si zakrýva uši. Prečo by si niekto hluchý navyše zapchával uši? Veď nepočuje tak či tak. V súvislosti s mocou by to mohlo znamenať, že ten, kto ju používa, nielenže robí zle, ale nehanbí sa za to – svoju pozíciu využíva verejne. Sloboda, ktorá s mocou prichádza, spočíva nielen v možnosti konať dobro, ale aj zlo. Či už pre nejakú výhodu, zištný cieľ, alebo (ako je to v Dávidovom prípade) bez nejakého dôvodu.
Jeho rozhorčenie nad nespravodlivosťou je vyjadrené v brutálnych obrazoch: roztekajúcu vodu a suchú trávu by sme možno ešte zniesli, ale slimák zhnitý na hlien, plod zomierajúci v lone matky a spravodlivý, ktorý si umýva nohy v krvi hriešnika, v nás vyvolávajú odpor a zhnusenie.
Aj keď je jeho reakcia opodstatnená, nikam nevedie. Aj mne sa pri sledovaní filmu zdalo, že sa od čias takýchto zločinov mocných takmer nič nezmenilo. Beznádej a skepsa však nič neriešili. Kráľ Dávid odovzdáva odplatu do rúk Pána. Volá ho do konkrétnej situácie, odovzdáva mu zločinca, okolnosti zločinu, vynesenie rozsudku aj výkon trestu.
Boh je ten, kto mocne zjedná právo a spravodlivosť. Dôvera v jeho spravodlivosť nás robí víťazmi, pretože si jed horkosti a hnevu nenesieme so sebou a rozhodujeme sa nepoužívať proti neprávosti rovnaké zbrane: nezabezpečiť svojej dcére dobré miesto úplatkom, neprilepšovať si daňovými podvodmi alebo nestavať nový dom načierno.
A mne cestou z kina premýšľajúc nad týmto žalmom tiež nenapadlo nič lepšie, ako zveriť sudcov, úradníkov, politikov, policajtov (skrátka mocných) Božej moci.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *