PREDSTAVUJEME (Ján Krupa) Dôležitým podnetom pre konsolidáciu cirkevnej hierarchie a budovanie legálnej cirkevnej štruktúry Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi (UGC) po páde komunistického režimu bolo stretnutie tajných biskupov s Jánom Pavlom II. koncom júna 1990 v Ríme. Pápež vtedy požehnal a potvrdil kánonickú a cirkevnú jednotu UGC vo vlasti a v zahraničí.

Miroslav Ivan Ljubačivskyj
Koncom marca 1991 sa vrátil z Ríma do Ľvova nástupca zosnulého vyššieho arcibiskupa a kardinála Josypa Slipého v čele UGC, vyšší arcibiskup a kardinál Miroslav Ivan Ljubačivskyj (1983 – 2000). Prvý raz od roku 1944 sa v máji 1991 na domácej pôde vo Ľvove konala synoda UGC, ktorá v jednomyseľnej zhode požiadala Jána Pavla II., aby uznal túto cirkev ako vlastný patriarchát, čomu však Rím dodnes nevyhovel. Vzhľadom na poslednú vôľu kardinála Slipého sa 27. augusta 1992 uskutočnilo prenesenie jeho telesných ostatkov z Ríma do Ľvova, kde ich po procesii cez mesto za účasti tristotisíc ľudí uložili v Katedrále sv. Juraja. Pri božskej liturgii 27. júna 2001 vo Ľvove pápež Ján Pavol II. blahorečil celý rad duchovných a laikov UGC.

Ľubomír Huzar
Od novembra 2000 spadá pod jurisdikciu vyššieho arcibiskupstva celé územie Ukrajiny. S prenesením stolca hlavy UGC z Ľvova do Kyjeva v roku 2005, keď túto cirkev viedol vyšší ľvovský arcibiskup Ľubomír Huzar (2001 – 2011), bol titul hlavy cirkvi zmenený na „vyšší arcibiskup kyjevsko-haličský“. Dodnes sa absolútna väčšina gréckokatolíckych farností nachádza v západnej časti Ukrajiny. Spomenutým krokom sa chcelo posilniť budovanie gréckokatolíckych cirkevných štruktúr na centrálnej, východnej a južnej Ukrajine.

Sviatoslav Ševčuk
Od marca 2011 je vyšším kyjevsko-haličským arcibiskupom Sviatoslav Ševčuk (* 1970). Pochádza z mesta Stryj vo Ľvovskej oblasti. Teológiu študoval vo Ľvove, v Buenos Aires a Ríme. Na Ukrajine je vnímaný ako veľká morálna autorita.
V období od 30. novembra 2013 do 28. februára 2014, ktoré je nazývané revolúciou dôstojnosti, skrátene majdan, sa gréckokatolícki kňazi starali o duchovné potreby demonštrujúcich v Kyjeve a v ďalších ukrajinských mestách. Od anexie Krymu Ruskom vo februári 2014 dochádza na polostrove k prenasledovaniu gréckokatolíckych veriacich a duchovenstva. Po vypuknutí vojny na východe Ukrajiny v marci 2014 (Donecká a Luhanská oblasť) sa to isté deje na územiach obsadených proruskými separatistami. UGC obhajuje postoj ukrajinskej vlády, že Ukrajina má právo brániť sa proti ruskej agresii a má sa orientovať na Západ.

Najväčšia východná katolícka cirkev na svete
Podľa pápežskej ročenky z roku 2016 má UGC 4 636 958 veriacich, ktorých pastoráciu zabezpečuje 42 biskupov a 3 405 kňazov. UGC má svoje archieparchie, eparchie a exarcháty nielen na Ukrajine, ale aj v Poľsku, USA, Kanade, vo Veľkej Británii, v Austrálii, Nemecku (Škandinávii), Francúzsku, Brazílii a Argentíne. Tu treba poznamenať, že ukrajinskí gréckokatolícki biskupi v zahraničí patria síce k synode svojej cirkvi, no nie sú podriadení vyššiemu arcibiskupovi, ale priamo Rímu.
Na domácej pôde UGC používa pri bohoslužbách cirkevnoslovanský a ukrajinský jazyk, v zahraničí miestne jazyky. UGC sa riadi podľa juliánskeho kalendára. Výnimku tvoria niektoré cirkevné obce v zahraničí, ktoré sledujú gregoriánsky kalendár. Medzi vzdelávacími inštitúciami vyniká Ukrajinská katolícka univerzita v Ľvove, ktorá bola otvorená v roku 2002.