„Prichádzam najprv k vám, biedni a chudobní, nie preto, že vás je najviac, ale preto, že zvlášť vy najviac milujete Spasiteľa… Neupadajte na duchu… Sväté písmo blaženými nazýva chudobných duchom, lebo ich je kráľovstvo nebeské… Ježiš bol tiež chudobný. ,Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť‘ (Mt 8, 20). Myslíte, že v palácoch boháčov nájdeme Bohu slúžiace pobožné duše? V našich chrámoch na svätých liturgiách, pri kazateľniciach a spovedniciach vidíme vari hrdých boháčov? Ó, nie! Hrdé paláce, parádne, bohaté kamenice veľmi málo duší vychovali pre Pána Boha! … Prichádzam k vám, ktorým Pán Boh štedro udelil svetské blahá… Silným hlasom chcel by som prehovoriť k vám, aby ste nezamieňali bohatstvo s cieľom života. Váš majetok vám bol daný nie preto, aby ste žili v rozkoši, preň zabudli na Pána Boha, na svojho blížneho, na dušu či na večnosť, ale preto, aby ste ho užívali na Božiu slávu, podľa Božej vôle, z nadbytku vypomáhali chudobným a dobrými skutkami obohacovali svoju dušu…
Prijal som úrad byť lekárom na vaše rany. Mám byť aj vaším učiteľom pravdy a vykladačom radostného evanjelia, ale i duchovným otcom našej eparchie. Všetkých vás objímam, synov a dcéry našej veľkej duchovnej rodiny. Sme všetci deti Božieho národa, a preto medzi sebou musíme zachovať jednotu, vzájomnú lásku, úctu a plnú toleranciu, ako sa patrí v dobrej rodine. Budem sa snažiť podľa svätého Pavla byť pre vás všetkých všetkým.“
(z prvej kázne v Prešove v roku 1927, keď sa ujal vedenia Prešovskej eparchie)